74 vzťahy: Achajmenovci, Alma-Ata, Arabi, Arménsko, Azerbajdžan, Azerbajdžanská sovietska socialistická republika, İlham Əliyev, Baku, Gəncə, Gréci, Gruzínsko, Heydər Əliyev, Irán, Islam, Kaspické more, Mana, Médska ríša, Mongoli, Nachičevan, Náhorný Karabach, Nezávislosť, Osmanská ríša, Peržania, Perzská ríša, Rimania, Ruská sovietska federatívna socialistická republika, Rusko, Safíjovci, Seldžucká ríša, Soči, Sovietsky zväz, Spoločenstvo nezávislých štátov, Turecko, Urartu, Veľká Británia, Zakaukazská demokratická federatívna republika, Zakaukazsko, 11. storočie, 12. december, 12. november, 13. november, 14. storočie, 15. január, 15. október, 16. storočie, 17. storočie, 18. storočie, 1828, 1875, 1905, ..., 1911, 1917, 1918, 1919, 1920, 1921, 1922, 1923, 1924, 1936, 1990, 1991, 1992, 1993, 1995, 20. storočie, 2003, 23. august, 28. máj, 3. marec, 30. august, 4. storočie, 7. storočie, 9. storočie. Rozbaliť index (24 viac) »
Achajmenovci
Achajmenovci alebo Achaimenovci bola perzská dynastia, ktorá v dobe najväčšej slávy ovládala veľkú časť Blízkeho východu, Afriky (Egypt) a Európy (Trácia).
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Achajmenovci · Pozrieť viac »
Alma-Ata
Alma‑Ata (18671921) je najväčšie mesto v Kazachstane.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Alma-Ata · Pozrieť viac »
Arabi
Nomádski Beduíni sú tradičným ideálom arabskej kultúry. Arabi alebo arabské národy môže byť.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Arabi · Pozrieť viac »
Arménsko
Arménsko (súčasný normovaný názov; staršie (cca do 70. rokov 20. stor.) aj: Arménia, prípadne: Armenia; v niektorých súčasných zdrojoch len pre obdobie staroveku: Arménia), dlhý tvar Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun), je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90 % územia leží vyššie ako 1000 metrov nad morom (m n. m.). Väčšinu územia vypĺňa Arménska vysočina (Aragak), na severe sú pásma Malého Kaukazu, na juhozápade medzihorská Arakská rovina.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Arménsko · Pozrieť viac »
Azerbajdžan
Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je kaukazský štát, kedysi zväzová republika ZSSR.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Azerbajdžan · Pozrieť viac »
Azerbajdžanská sovietska socialistická republika
Azerbajdžanská sovietska socialistická republika (skrátene: Azerbajdžanská SSR) bola jedna zo zväzových republík Sovietskeho zväzu.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Azerbajdžanská sovietska socialistická republika · Pozrieť viac »
İlham Əliyev
İlham Əliyev, slovensky Ilham Alijev, azerbajdžansky İlham Heydər oğlu Əliyev, rusky Ильхам Гейдарович Алиев, (* 24. december 1961, Baku) je azerbajdžanský politik, doživotný prezident Azerbajdžanu od 31. októbra 2003, syn a nástupca Hejdara Alijeva.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a İlham Əliyev · Pozrieť viac »
Baku
Baku je hlavné a najväčšie mesto Azerbajdžanu.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Baku · Pozrieť viac »
Gəncə
Poloha mesta na mape Gəncə alebo Gäncä (19351989 Kirovabad) je druhé najväčšie mesto Azerbajdžanu na úpätí Malého Kaukazu s 302 500 obyvateľmi (2004).
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Gəncə · Pozrieť viac »
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Gréci · Pozrieť viac »
Gruzínsko
Gruzínsko (v slovenčine do roku 2000 dlhý tvar Gruzínska republika; po gruzínsky: საქართველო – transliterácia: Sakartvelo) je štát na rozhraní juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Gruzínsko · Pozrieť viac »
Heydər Əliyev
Heydər Əliyev alebo Hejdar Alijev (* 10. máj 1923, Nachičevan, Azerbajdžan – † 12. december 2003, Cleveland, Ohio, USA) bol azerbajdžanský politik.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Heydər Əliyev · Pozrieť viac »
Irán
Irán (do roku 1935 Perzia), dlhý tvar Iránska islamská republika (Džomhúri-je eslámí-je Írán), je štát v juhozápadnej Ázii.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Irán · Pozrieť viac »
Islam
Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Islam · Pozrieť viac »
Kaspické more
thumb Volgy z vesmíru Mapa Kaspického mora obsahujúca niektoré sídla na pobreží, žlto vyznačené je povodie Kaspického mora Surikov) Kaspické more (po rusky Каспийское mоpe alebo Каспий, po perzsky دریای مازندران, po azerbajdžansky Xəzər dənizi, po kazašsky Каспий теңізі, po turkménsky Hazar deňizi, po grécky Kaspion pelagos, po latinsky Caspium Маrе) je slané, typicky reliktné jazero (prv to bolo more – súčasť Tethys).
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Kaspické more · Pozrieť viac »
Mana
Mana môže byť.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Mana · Pozrieť viac »
Médska ríša
Médska ríša okolo r. 600 pred Kr. Médska ríša alebo Média bola staroveká ríša Médov na území severozápadného Iránu založená v 8. storočí pred Kr. a začlenená do Perzskej ríše okolo roku 553 pred Kr. Médov prvýkrát spomínajú pramene v roku 836 pred Kr. Po zrážkach s Asýrčanmi a Urartejcami sa médske kmene spojili.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Médska ríša · Pozrieť viac »
Mongoli
Mongoli (jednotné číslo Mongol) môžu byť.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Mongoli · Pozrieť viac »
Nachičevan
Nachičevan môže byť.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Nachičevan · Pozrieť viac »
Náhorný Karabach
Náhorný Karabach (z rus.; termín vznikol začiatkom 20. rokov 20. storočia) môže byť.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Náhorný Karabach · Pozrieť viac »
Nezávislosť
Nezávislosť môže byť.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Nezávislosť · Pozrieť viac »
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Osmanská ríša · Pozrieť viac »
Peržania
Peržania boli jeden z najvýznamnejších starovekých národov, ktorí ako poľnohospodárske etnikum patril k pôvodným obyvateľom Iránu, najmä jeho juhozápadnej časti zvanej Perzia.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Peržania · Pozrieť viac »
Perzská ríša
Perzská ríša môže byť.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Perzská ríša · Pozrieť viac »
Rimania
Rimania môžu byť.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Rimania · Pozrieť viac »
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika (skratka: RSFSR;; iné názvy pozri dole a pozri aj Sovietske Rusko) bola prvá socialistická krajina na svete.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Ruská sovietska federatívna socialistická republika · Pozrieť viac »
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Rusko · Pozrieť viac »
Safíjovci
Safíjovci alebo Safíjovská dynastia bola jednou z najvýznamnejších vládnucich dynastií Iránu v rokoch 1501 až 1736.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Safíjovci · Pozrieť viac »
Seldžucká ríša
Seldžucká ríša (iné názvy: Veľká seldžucká ríša sultanát Veľkých Seldžukov, per. دولت سلجوقیان, Dawlat Seldžúkiján, tur. Büyük Selçuklu Devleti) bola stredoveká moslimská sunnitská monarchia, založená skupinou,Seldžukové.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Seldžucká ríša · Pozrieť viac »
Soči
Soči je prístavné a kúpeľné mesto v Rusku.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Soči · Pozrieť viac »
Sovietsky zväz
Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Sovietsky zväz · Pozrieť viac »
Spoločenstvo nezávislých štátov
bývalý člen SNŠ Spoločenstvo nezávislých štátov alebo skrátene SNŠ ( – Sodružestvo nezavisimych gosudarstv; skratka „CIS“) je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu z bývalých zväzových republík Sovietskeho zväzu.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Spoločenstvo nezávislých štátov · Pozrieť viac »
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Turecko · Pozrieť viac »
Urartu
'''Urartu''' v čase svojho najväčšieho rozsahu (743 pred Kr.) Pevnosť Erebuni je hrad z čias '''Urartu''' (Jerevan, Arménsko) Tabuľa s klinovým písmom z čias '''Urartu''', nájdená na hrade Erebuni Urartu alebo Vanské kráľovstvo bolo staroveké kráľovstvo, ktoré existovalo v 9.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Urartu · Pozrieť viac »
Veľká Británia
Veľká Británia alebo skrátene (nepresne) Británia môže byť.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Veľká Británia · Pozrieť viac »
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Zakaukazská demokratická federatívna republika (ZDFR,, Zakavkazskaja demokratičeskaja federativnaja respublika), známa tiež pod menom Zakaukazská federácia, bol štátny útvar rozkladajúci sa na území dnešného Gruzínska, Arménska a Azerbajdžanu.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Zakaukazská demokratická federatívna republika · Pozrieť viac »
Zakaukazsko
Zakaukazko môže byť.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a Zakaukazsko · Pozrieť viac »
11. storočie
11.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 11. storočie · Pozrieť viac »
12. december
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 12. december · Pozrieť viac »
12. november
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 12. november · Pozrieť viac »
13. november
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 13. november · Pozrieť viac »
14. storočie
14.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 14. storočie · Pozrieť viac »
15. január
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 15. január · Pozrieť viac »
15. október
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 15. október · Pozrieť viac »
16. storočie
16.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 16. storočie · Pozrieť viac »
17. storočie
17.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 17. storočie · Pozrieť viac »
18. storočie
18.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 18. storočie · Pozrieť viac »
1828
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1828 · Pozrieť viac »
1875
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1875 · Pozrieť viac »
1905
Krvavá nedeľa.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1905 · Pozrieť viac »
1911
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1911 · Pozrieť viac »
1917
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1917 · Pozrieť viac »
1918
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1918 · Pozrieť viac »
1919
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1919 · Pozrieť viac »
1920
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1920 · Pozrieť viac »
1921
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1921 · Pozrieť viac »
1922
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1922 · Pozrieť viac »
1923
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1923 · Pozrieť viac »
1924
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1924 · Pozrieť viac »
1936
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1936 · Pozrieť viac »
1990
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1990 · Pozrieť viac »
1991
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1991 · Pozrieť viac »
1992
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1992 · Pozrieť viac »
1993
Inaugurácia Billa Clintona.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1993 · Pozrieť viac »
1995
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 1995 · Pozrieť viac »
20. storočie
20.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 20. storočie · Pozrieť viac »
2003
Rok 2003 (MMIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v stredu 1. januára a skončil v stredu 31. decembra.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 2003 · Pozrieť viac »
23. august
* celoeurópsky deň spomienky na obete totalitných a autoritatívnych režimov.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 23. august · Pozrieť viac »
28. máj
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 28. máj · Pozrieť viac »
3. marec
* Deň boja spisovateľov za mier (Pen Klub).
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 3. marec · Pozrieť viac »
30. august
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 30. august · Pozrieť viac »
4. storočie
4.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 4. storočie · Pozrieť viac »
7. storočie
7.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 7. storočie · Pozrieť viac »
9. storočie
9.
Nový!!: Dejiny Azerbajdžanu a 9. storočie · Pozrieť viac »