Obsah
36 vzťahy: Academia (české vydavateľstvo), Ankara, Antiochia, Antiochijské kniežatstvo, Arabčina, Arménčina, Arméni, Arménske kniežatstvo v Kilikii, Bitka pri Mantzikerte, Bohemund Tarentský, Byzantská ríša, Encyclopaedia of Islam, Eufrat, Grada Publishing, Ján II. (Byzantská ríša), Kapadócia, Kayseri, Malatya, Monarchia, Perzština, Prvá križiacka výprava, Rumský sultanát, Seldžucká ríša, Sunnitský islam, Turci, Turečtina, Vojenský historický ústav (Slovensko), 1084, 1085, 1103, 1104, 1124, 1127, 1129, 1174, 1178.
Academia (české vydavateľstvo)
Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).
Pozrieť Danišmendovci a Academia (české vydavateľstvo)
Ankara
Ankara (gr. Άγκυρα – Ankyra – kotva) je hlavné a po Istanbule druhé najväčšie mesto Turecka.
Pozrieť Danišmendovci a Ankara
Antiochia
Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.
Pozrieť Danišmendovci a Antiochia
Antiochijské kniežatstvo
Antiochijské kniežatsvo Antiochijské kniežatstvo (iné názvy: (kniežatstvo) Antiochia/Antioche(i)a, Antiošské kniežatstvo, Antiochijské/Antiošské vojvodstvo, zastarano Antiochenské kniežatstvo/kráľovstvo) bol križiacky štát v rokoch 1098 až približne 1268 v časti dnešného Turecka a časti dnešnej Sýrie.
Pozrieť Danišmendovci a Antiochijské kniežatstvo
Arabčina
Arabčina je semitský jazyk.
Pozrieť Danišmendovci a Arabčina
Arménčina
Rozšírenie arménčiny Arménčina (armén. հայերեն լեզու - hajeren lezu.
Pozrieť Danišmendovci a Arménčina
Arméni
Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).
Pozrieť Danišmendovci a Arméni
Arménske kniežatstvo v Kilikii
Arménske kniežatstvo v KilikiiV zahraničnej literatúra niekedy pre rozlíšenie od iných arménskych efemérnych krajín a kniežatstiev v okolí označované aj ako Kniežatstvo Rubenovcov (niekedy spolu s obdobím Arménskeho kráľovstva v Kilikii označované aj ako Malé Arménsko alebo aj ako Malá Arménia) bol stredoveký feudálny štát, dedičná monarchia rozprestierajúca sa na území dnešného Turecka v Malej Ázii v Kilikii.
Pozrieť Danišmendovci a Arménske kniežatstvo v Kilikii
Bitka pri Mantzikerte
Bitka pri Mantzikerte bolo vojenské stretnutie medzi Byzantskou ríšou a Seldžuckou ríšou, ktoré sa uskutočnilo 26. augusta v roku 1071.
Pozrieť Danišmendovci a Bitka pri Mantzikerte
Bohemund Tarentský
Tankreda z Hauteville Bohemund Tarentský (* medzi 1052 až 1058, San Marco Argentano - † 1111, Canosa di Puglia) bol taliansko-normandský bojovník a dobrodruh, knieža z Tarentu a jeden z predných účastníkov prvej krížiackej výpravy..
Pozrieť Danišmendovci a Bohemund Tarentský
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.
Pozrieť Danišmendovci a Byzantská ríša
Encyclopaedia of Islam
Encyclopaedia of Islam je uznávaná encyklopédia islamistiky.
Pozrieť Danišmendovci a Encyclopaedia of Islam
Eufrat
Eufrat je najväčšia rieka Blízkeho východu.
Pozrieť Danišmendovci a Eufrat
Grada Publishing
Grada Publishing, a. s. je najväčšie vydavateľstvo odbornej literatúry, ktoré pôsobí v Česku, v roku 2010 to bolo druhé najväčšie medzi českými vydavateľmi vôbec.
Pozrieť Danišmendovci a Grada Publishing
Ján II. (Byzantská ríša)
Ján II.
Pozrieť Danišmendovci a Ján II. (Byzantská ríša)
Kapadócia
Rímske provincie Kapadócia a Pontus okolo roku 125 Kapadócia (iné názvy: Kapadókia, Kappadokia; gr. Καππαδοκία - Kappadokia, lat. Cappadocia, tur. Kapadokya) je historické územie vo východnej Anatólii.
Pozrieť Danišmendovci a Kapadócia
Kayseri
Kayseri (iné mená pozri nižšie) je mesto v strednom Turecku, administratívne centrum rovnomennej provincie.
Pozrieť Danišmendovci a Kayseri
Malatya
Malatya (v minulosti aj: Melitene, v Osmanskej ríši: Malatija/iné prepisy: Malatja/Malatia/Malatía/Melatja/Melatia, starogr. Meliténé/iný prepis: Melitene, lat. Melitene alebo Melitena alebo Melita alebo Melite, v stredoveku aj: Malatia, arab. Malatíja, staršie po slovensky: Meliténa alebo Melitény; ďalšie mená a zdroje k nim pozri v článkoch Malatya (súčasné mesto), Battalgazi (mesto) a Melid) môže byť.
Pozrieť Danišmendovci a Malatya
Monarchia
Monarchie vo svete Monarchia alebo mocnárstvo je štátne zriadenie resp.
Pozrieť Danišmendovci a Monarchia
Perzština
Perzština môže byť.
Pozrieť Danišmendovci a Perzština
Prvá križiacka výprava
Prvá križiacka výprava alebo prvá krížová výprava bola prvou zo série križiackych výprav, ozbrojených ťažení kresťanských bojovníkov do Svätej zeme.
Pozrieť Danišmendovci a Prvá križiacka výprava
Rumský sultanát
Rumská expanzia Malá Ázia po rozpade Rumského sultanátu Rumský sultanát (iné názvy: Rúmsky sultanát, Rímsky sultanát, Rum, Rúm, Sultanát Rum/Rúm, Sultanát Ikonion, Ikonijský sultanát, Ikonský sultanát, Konijský sultanát, Konyjský sultanátKonyjský sultanát.
Pozrieť Danišmendovci a Rumský sultanát
Seldžucká ríša
Seldžucká ríša (iné názvy: Veľká seldžucká ríša sultanát Veľkých Seldžukov, per. دولت سلجوقیان, Dawlat Seldžúkiján, tur. Büyük Selçuklu Devleti) bola stredoveká moslimská sunnitská monarchia, založená skupinou,Seldžukové.
Pozrieť Danišmendovci a Seldžucká ríša
Sunnitský islam
Sunnitský islam alebo sunitský islam (z arab. sunna.
Pozrieť Danišmendovci a Sunnitský islam
Turci
Turci (alebo nesprávne Turkovia) môže byť.
Pozrieť Danišmendovci a Turci
Turečtina
Rozšírenie turečtiny Turečtina alebo turecký jazyk patrí do juhozápadnej čiže oghuzskej (turkménskej) skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny.
Pozrieť Danišmendovci a Turečtina
Vojenský historický ústav (Slovensko)
Vojenský historický ústav (skratka VHÚ) je vedeckovýskumné, múzejné a archívne zariadenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky (MO SR) pre oblasť vojenskej histórie, ktorý „zabezpečuje špecializovaný základný a aplikovaný vojensko-historický výskum, archívnu, múzejnú, edičnú, knižničnú, bibliografickú a vedecko-informačnú činnosť“.
Pozrieť Danišmendovci a Vojenský historický ústav (Slovensko)
1084
1084.
Pozrieť Danišmendovci a 1084
1085
1085.
Pozrieť Danišmendovci a 1085
1103
1103.
Pozrieť Danišmendovci a 1103
1104
1104.
Pozrieť Danišmendovci a 1104
1124
1124.
Pozrieť Danišmendovci a 1124
1127
1127.
Pozrieť Danišmendovci a 1127
1129
1129.
Pozrieť Danišmendovci a 1129
1174
1174.
Pozrieť Danišmendovci a 1174
1178
1178.
Pozrieť Danišmendovci a 1178