Obsah
110 vzťahy: Alexios I. (Byzantská ríša), Anexia, Arpádovci, Avarský kaganát, Álmoš (Nitra), Šibenik, Župa, Baška (Chorvátsko), Balkánsky polostrov, Bazil II., Bazilika, Bán, Benátska republika, Biograd na Moru, Bitka na Gvozde, Bitka pri Lechu, Boj o investitúru, Bosna, Bosniačtina, Budapešť, Byzantská ríša, Byzantské výtvarné umenie, Chorvátčina, Chorváti, Chorvátske kniežatstvo, Chorvátske kráľovstvo, Chorvátsko, Cres, Dalmatínčina, Dalmácia, Dubrovník, Franská ríša, Freska, Grécke jazyky, Gregor VII. (pápež), Hérakleios (Byzantská ríša), Hercegovina, Hlaholika, Istria, Ján X. (pápež), Knin, Koloman (Uhorsko), Konštantín VII., Konštantínopolský ekumenický patriarchát, Kotor (mesto v Čiernej Hore), Krk (ostrov), Krstiteľnica, Kumáni (západní Kypčakovia), Kyjevská Rus, Ladislav I. (Uhorsko), ... Rozbaliť index (60 viac) »
Alexios I. (Byzantská ríša)
Alexios I. Komnénos (* asi 1057, Konštantínopol† 15. august 1118, tamže) bol byzantský cisár v rokoch 1081 až 1118.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Alexios I. (Byzantská ríša)
Anexia
Anexia (verbálne substantívum: anektovanie, staršie adnektovanie, annektovanie; z od, od a ) je násilné pripojenie územia cudzieho štátu alebo jeho časti k územiu iného štátu alebo k štátom na základe násilného obsadenia po víťaznej vojne alebo pod hrozbou ozbrojeného násilia.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Anexia
Arpádovci
Arpádovci alebo Árpádovci bol pôvodne najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu (asi 8801 000), neskôr vládnuci rod Uhorska (10001301).
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Arpádovci
Avarský kaganát
Avarský kaganát bol štátny útvar v strednej Európe (presnejšie v Panónskej panve) existujúci ako samostatný celok zhruba od roku 567 do roku 803 a ďalej ako subjekt franskej moci minimálne do roku 822.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Avarský kaganát
Álmoš (Nitra)
Álmoš alebo Almoš (maď. Álmos) (* okolo 1075 – † 1127, Byzantská ríša), knieža Nitrianskeho kniežatstva v rokoch 10951108.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Álmoš (Nitra)
Šibenik
Šibenik (alb. Shibeniku) je mesto v Chorvátsku, ktoré leží pri ústí rieky Krka do Jadranského mora.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Šibenik
Župa
Župa môže byť.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Župa
Baška (Chorvátsko)
Baška je obec a prístav, ktorý sa nachádza na juhovýchodnom pobreží chorvátskeho ostrova Krk.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Baška (Chorvátsko)
Balkánsky polostrov
Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Balkánsky polostrov
Bazil II.
Bazil II. (iné mená: Basileios II., Basil II., Bazilius II., Vasilios II., Basilios II.), nazývaný Bulharobijca resp.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Bazil II.
Bazilika
Bazilika Paleokresťanská bazilika Bazilika (z gréckeho βασιλική στοά basiliké stoa - kráľovské stĺporadie) je pôvodne stavba v antickom Grécku, v ktorej úradovali archonti.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Bazilika
Bán
Bán je titul rôznych regionálnych správcov či vládcov v okolí južnej Karpatskej kotliny v minulosti.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Bán
Benátska republika
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Benátska republika
Biograd na Moru
Biograd na Moru je prístavné a turisticky obľúbené mesto v severnej Dalmácii v Chorvátsku.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Biograd na Moru
Bitka na Gvozde
Bitka na Gvozde bolo chorvátskouhorské ozbrojené stretnutie, ktoré sa odohralo v roku 1097 na hore Gvozd medzi chorvátskym vojskom vedeným kráľom Petrom Snačićom (podľa starších prameňov Svačić) a uhorskými silami pod velením kráľa Kolomana.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Bitka na Gvozde
Bitka pri Lechu
Bitka pri rieke Lech bolo ozbrojené stretnutie medzi vojskom Nemeckého kráľovstva a vojskom Starých Maďarov, ktorá sa uskutočnila 10. augusta 955 neďaleko mesta Augsburg v Nemecku.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Bitka pri Lechu
Boj o investitúru
Boj o investitúru bol mocenský konflikt medzi pápežmi a rímsko-nemeckými cisármi v rokoch 1075–1122, keď došlo k vzostupu moci a autority pápeža aj v dôsledku clunyjského hnutia.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Boj o investitúru
Bosna
Bosna môže byť.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Bosna
Bosniačtina
Bosniačtina alebo bosniančina je južnoslovanský jazyk (prípadne varieta srbochorvátčiny - pozri nižšie).
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Bosniačtina
Budapešť
náhľad Reťazový most cez Dunaj na pozadí Baziliky sv.Štefana Budapešť (po maď. Budapest, v staršej slovenčine aj Pešťbudín) je hlavné a najväčšie mesto Maďarska, hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Budapešť
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Byzantská ríša
Byzantské výtvarné umenie
Pantokratora, 13. storočie, Hagia Sofia, Istanbul. Vrcholné dielo byzantského umenia, Hagia Sofia (dnes mešita). V chráme sa nachádza početné množstvo byzantských mozaík, väčšina fresiek v chráme sa nezachovala. Byzantské výtvarné umenie je súčasťou stredovekého výtvarného umenia.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Byzantské výtvarné umenie
Chorvátčina
Chorvátčina je slovanský jazyk, ktorý sa predovšetkým používa v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, v srbskej provincii Vojvodina a v ostatných susedných krajinách.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Chorvátčina
Chorváti
Znak Chorvátov Oton Iveković: Dolazak Hrvata na Jadran Chorváti (chorv. Hrvati) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Chorváti
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kniežatstvo (iné názvy: Dalmátske Chorvátsko, Prímorské Chorvátsko) bol stredoveký štátny útvar Chorvátov na Balkáne.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo
Chorvátske kráľovstvo môže byť.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Chorvátske kráľovstvo
Chorvátsko
Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Chorvátsko
Cres
Poloha Cresu Poloha Cresu Cres Porozina Lubenice Cres je najväčší chorvátsky ostrov Jadranského mora.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Cres
Dalmatínčina
Dalmatínčina alebo dalmátčina je mŕtvy jazyk patriaci medzi balkánske románske jazyky, ktorý sa používal od stredoveku do konca 19.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Dalmatínčina
Dalmácia
Dalmácia Dalmácia Okolie Hvaru Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Dalmácia
Dubrovník
Dubrovník (alebo aj Ragusa di Dalmazia, prezývaný aj Perla Jadranu) je mesto v Chorvátsku.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Dubrovník
Franská ríša
Franská ríša (regnum Francorum), bola najväčším post-rímskym barbarským kráľovstvom v západnej Európe.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Franská ríša
Freska
Kalvárie v Banskej Štiavnici Freska (z) je technika nástennej maľby zhotovovaná na vlhkej omietke.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Freska
Grécke jazyky
Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Grécke jazyky
Gregor VII. (pápež)
Svätý Gregor VII., vl.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Gregor VII. (pápež)
Hérakleios (Byzantská ríša)
Hérakleios (* 575, Kapadócia, Byzantská ríša† 11. február 641, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 610 až 641.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Hérakleios (Byzantská ríša)
Hercegovina
Poloha Hercegovina je historická krajina v bývalej Juhoslávii; do 12. stor. pod byzantskou nadvládou, v 12.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Hercegovina
Hlaholika
Hlaholika alebo hlaholské písmo je dnes už nepoužívané písmo Slovanov.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Hlaholika
Istria
Istria Istria (-slov. normovaný názov; a) alebo Istrijský polostrov je polostrov v Chorvátsku (Istrijská a Prímorsko-gorskokotarská župa), Slovinsku (Obalno-kraška regija) a Taliansku (provincia Trieste).
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Istria
Ján X. (pápež)
Ján X. (* ?, Tossignata, Taliansko - † máj 928, Castel Sant’Angelo, Taliansko) bol 123.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Ján X. (pápež)
Knin
Knin je mesto v Chorvátsku v Šibenicko-kninskej župe v Dalmácii, na železnici Záhreb - Split, 56 km od pobrežia Jadranského mora.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Knin
Koloman (Uhorsko)
Koloman, zvaný Učený (* okolo 1070 – † 3. február 1116, Stoličný Belehrad) bol uhorský kráľ v rokoch 10951116 a chorvátsky kráľ v rokoch 11021116 z rodu Arpádovcov.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Koloman (Uhorsko)
Konštantín VII.
Kristus žehnajúci Konštantínovi VII., rezba z roku 945 Konštantín VII.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Konštantín VII.
Konštantínopolský ekumenický patriarchát
Konštantínopolský ekumenický patriarchát je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Konštantínopolský ekumenický patriarchát
Kotor (mesto v Čiernej Hore)
Kotor (sr Котор), taliansky Cattaro, je mesto a prístav v juhozápadnej časti Čiernej Hory.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Kotor (mesto v Čiernej Hore)
Krk (ostrov)
Krk je chorvátsky ostrov v Jadranskom mori, v Kvarnerskom zálive.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Krk (ostrov)
Krstiteľnica
Katedrále svätého Martina je pozostatkom pôvodného gotického zariadenia chrámu. Kryt tvorí neogotická helmica z roku 1878 Krstiteľnica je liturgická nádoba slúžiaca na vysluhovanie sviatosti krstu, jeden z najdôležitejších chrámových predmetov kresťanského kultu.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Krstiteľnica
Kumáni (západní Kypčakovia)
Kumáni alebo Plavci alebo Polovci (zriedkavo, najmä pre tých, čo sa usadili v Uhorsku aj Kúnovia či Kúni; po turkicky quman, qun - "stepní"; maď. kun(ok); lat. Cuni, Cumani; gr. Koumanoi; v strednej hornej nemčine Valwen, Falben - "plaví"; po starorusky Polovci - "stepní"; po staročesky Plavci; po arménsky Xartešk'n - "plaví") boli západné kmene Kypčakov (Kipčakov), známe tým, že sa časť z nich vo vrcholnom stredoveku dostala do strednej Európy.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Kumáni (západní Kypčakovia)
Kyjevská Rus
Mapa Kyjevskej Rusi v 11. storočí Kyjevská Rus (iné názvy: Staroruský štát, Kyjevský štát, zastarano: Kijevská Rus, Kijevský štát; starorus. Рѹсь, Рѹсьскаѧ землѧ; ukr. Київська Русь; rus.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Kyjevská Rus
Ladislav I. (Uhorsko)
Ladislav I. Svätý (lat. Ladislaus I; * 1040/45, Poľské kráľovstvo – † 29. júl 1095, Nitra, Uhorsko) bol knieža Biharského kniežatstva v rokoch 1064 a 1074, Nitrianskeho kniežatstva v rokoch 10741077 a uhorský kráľ v rokoch 1077 až 1095.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Ladislav I. (Uhorsko)
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Latinčina
Latinská cirkev
Chrám svätého Petra v Ríme Latinská cirkev (iné názvy: rímskokatolícka cirkev, (rímsko)katolícka cirkev latinského obradu/rítu, západná cirkev) je kresťanská cirkev pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca rímsky (latinský) obrad.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Latinská cirkev
Lika
thumb thumb Lika je horský región nachádzajúci sa v západnom Chorvátsku, zhruba ohraničený pohorím Velebit z juhozápadu a pohorím Plješevica zo severovýchodu.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Lika
Monarchia
Monarchie vo svete Monarchia alebo mocnárstvo je štátne zriadenie resp.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Monarchia
Monte Cassino
Obnovené opátstvo na Monte Cassino. Monte Cassino je vrch v Kampánii (výška), nachádzajúci sa asi južne od Ríma, na ktorom v roku 529 založil Benedikt z Nursie prvé benediktínske Opátstvo Montecassino.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Monte Cassino
Normani (Normandia)
červeno vyznačené územia dobyté Normanmi Normani sú potomkovia časti Vikingov, ktorí v 9. storočí obsadili severné Francúzsko.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Normani (Normandia)
Panónia
Panónia môže byť.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Panónia
Pápežský štát
Pápežský štát alebo cirkevný štát (po latinsky Status Ecclesiasticus, Status Pontificius, Dicio Pontificia alebo Patrimonium Sancti Petri; po taliansky Lo Stato Ecclesiastico, Lo Stato della Chiesa, Gli Stati della Chiesa alebo Gli Stati Pontificii) bol historický štátny útvar na Apeninskom polostrove v rokoch 756 – 1870.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Pápežský štát
Pápežský legát
Anglicka (drevoryt z roku 1563) Pápežský legát (iné názvy: apoštolský legát, legát; z ) je osobný reprezentant Svätej stolice, ktorý bol poverený misiou.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Pápežský legát
Personálna únia (štáty)
Personálna únia je spojenie dvoch alebo viacerých štátov osobou jednej hlavy štátu (panovník, prezident a pod.). Kategória:Politika,, demokratickí zvolený,, profesionálne zameraný,,, v službách národa,,,.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Personálna únia (štáty)
Pokresťančovanie
Pokresťančovanie (iné názvy: christianizácia, kristianizácia, christianizovanie, kristianizovanie, s len dokonavým významom aj pokresťančenie) môže byť.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Pokresťančovanie
Prímorie
Prímorie môže byť.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Prímorie
Predrománske výtvarné umenie
8./9. storočie, Trinitty College, Dublin. Predrománske výtvarné umeniekarolovské umenie In: predrománske výtvarné umenie In: je súborne označenie širokej množiny antikizujúceho a stredovekého umenia, zahŕňajúceho viacero individuálnych umeleckých smerov, prevažne kresťanského charakteru.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Predrománske výtvarné umenie
Primogenitúra
Primogenitúra znamená všeobecne „prvorodenstvo“ alebo špecificky dedičský poriadok, podľa ktorého má prednostné právo pri dedičskej postupnosti (na trón, majetok atď.) prvorodený syn.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Primogenitúra
Prokonzul
Prokonzul môže byť.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Prokonzul
Prvá bulharská ríša
Prvá bulharská ríšaRychlík, str.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Prvá bulharská ríša
Raška
Raška môže byť.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Raška
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Rakúsko-Uhorsko
Rád svätého Benedikta
Fra Angelica v chráme sv. Marka, Florencia Rád svätého Benedikta alebo benediktíni alebo staršie Rehoľa svätého Benedikta (lat. Ordo Sancti Benedicti) sú najstarší (začiatok VI. storočia) dodnes existujúci katolícky mníšsky rád.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Rád svätého Benedikta
Rímska kúria
Rímska kúria alebo pápežská kúria je ústredný administratívny a súdny orgán Svätej stolice, ktorý slúži pápežovi na správu vecí katolíckej cirkvi.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Rímska kúria
Rímsko-nemecká ríša
Rímsko-nemecká ríša (nesprávne(?) Rímskonemecká ríša; v nemeckej odbornej literatúre aj Stará ríša; hovorovo Nemecká ríša; alebo zriedkavo deutsch-römisches Reich) je moderný, umelý názov pre zaniknutý nadštátny celok v stredozápadnej Európe prevažne zhruba na území dnešného Nemecka, Česka, Rakúska, Slovinska, častiach Poľska a Francúzska a v istom období aj Švajčiarska, Holandska a severného Talianska.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Rímsko-nemecká ríša
Roman III.
Cisárovná Zoe Porfyrogenéta, manželka Romana III. (mozaika Hagia Sofia) Roman III.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Roman III.
Románske umenie
Románska katedrála vo Francúzsku Románske umenie alebo najmä v architektúre románsky sloh alebo zriedkavo romanika je umelecká fáza vrcholného stredoveku, presnejšie obdobia od roku 1000 do 1.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Románske umenie
Rotunda
Rotunda chrám Božieho hrobu v Cambridge, Spojené kráľovstvo. Rotunda (z) je typ stavby na centrálnom kruhovom pôdoryse.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Rotunda
Samuil
Samuil Samuil alebo zriedkavo Samuel či Samoil (po bulharsky: Самуил) (cca *958 – 6. október 1014) bol v rokoch 997 až 1014 (v rokoch 976 – 997 spolu s Romanom) cár prvej bulharskej ríše, ktorej centrum tvorilo dnešné Severné Macedónsko.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Samuil
Sarkofág
Egyptský sarkofág uložený v Louvri Sarkofág je uzavretá a obyčajne ozdobená rakva z trvanlivého materiálu (spravidla kameňa alebo kovu), do ktorej sa obyčajne pochovávajú elitné osobnosti.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Sarkofág
Simeon I. (Bulharsko)
Simeon I., zvaný Veľký (iné mená: Symeon, po bulharsky: Симеон I. Велики; * 864/865/866† 27. máj 927) bol bulharský knieža, neskôr v rokoch 893927 prvý bulharský cár, jeden z najvýznamnejších panovníkov Prvej bulharskej ríše, za ktorého vlády dosiahol bulharský štát najväčší rozmach a politický význam; dokončil poslovančovanie Bulharov.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Simeon I. (Bulharsko)
Slavónsko
Slavónsko v roku 1751 Slavónsko alebo Slavónia (po chorvátsky Slavonija) je geografický a historický región ležiaci v súčasnosti na východe Chorvátska a západe Srbska.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Slavónsko
Sochárstvo
Sochárstvo je trojrozmerný druh umenia, ktoré na svoju prezentáciu používa formovanie pevného (rôzne druhy kameňov – najčastejšie mramor, kov, drevo), alebo plastického materiálu (keramika, sklo, porcelán…).
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Sochárstvo
Split
Split je mesto v Chorvátsku, v oblasti Dalmácia.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Split
Srbčina
Srbčina (do roku 1940: srbština; srb. alebo) je slovanský jazyk, ktorý sa prevažne používa v Srbsku.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Srbčina
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Srbi
Sriem (historické územie)
Sriem Sriem (iné názvy: Srem, zriedkavo Srjem, Syrmia, Sirmia, srb. Srem, chorv. Srijem, lat. Sirmium, Syrmium, Syrmia, nem. Syrmien, Sirmien, maď. Szerém (ség), tur. Sirem) je historické resp.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Sriem (historické územie)
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Stredovek
Synoda
Synoda (gr.) je cirkevný snem.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Synoda
Tomislav I.
Tomislav I. (* ?† 928) bol prvý chorvátsky kráľ, ktorý bol korunovaný v roku 925 pápežom Jánom X. Pochádzal z dynastie Trpimírovcov.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Tomislav I.
Trogir
Trogir je prímorské kúpeľné mesto v Splitsko-dalmatínskej župe v Chorvátsku na pobreží Jadranského mora, v ktorom v roku 2001 žilo 13 322 obyvateľov.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Trogir
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Uhorsko
Urban II.
Blahoslavený Urban II. (lat. Urbanus Secundus), vl.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Urban II.
Varaždin
Varaždin (hist. slovenský názov Varaždín) je mesto v severnom Chorvátsku, blízko hraníc s Maďarskom, ktoré leží severne od Záhrebu.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Varaždin
Východná schizma
Východná schizma alebo veľká schizma označuje cirkevný rozkol medzi kresťanským Východom a Západom, ktorý rozdelil cirkvi, ktoré prijali Chalcedónsky koncil.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Východná schizma
Veľká Morava
Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša, VeľkomoravskoMOJMÍR II. In) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Veľká Morava
Zadar
Zadar je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Zadar
Záhreb
Záhreb je hlavné mesto Chorvátska.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a Záhreb
10. storočie
10.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 10. storočie
1027
26. marec - pápež Ján XIX. korunoval Konráda II. za cisára Svätej ríše rímskej 1027.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 1027
1045
1045.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 1045
1064
1064.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 1064
1085
1085.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 1085
1091
1091.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 1091
11. storočie
11.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 11. storočie
14. storočie
14.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 14. storočie
19. storočie
19.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 19. storočie
7. storočie
7.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 7. storočie
864
0864.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 864
9. storočie
9.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 9. storočie
900
0900.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 900
924
0924.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 924
925
0925.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 925
970
0970.
Pozrieť Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102) a 970