Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Chemický prvok

Index Chemický prvok

Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.

36 vzťahy: Alchýmia, Alotropia, Asteroid, Atóm, Železo, Deutérium, Dusík, Hélium, Hmlovina, Horčík, Hviezda, Izotop, Jöns Jakob Berzelius, Kométa, Kozmické žiarenie, Kremík, Kyslík, Latinčina, Látka (chémia), Medzihviezdna hmota, Mesiac, Meteorit, Neón, Periodická tabuľka, Periodický zákon, Planéta, Protónové číslo, Síra, Slnko, Technécium, Trícium, Uhlík, Veľký tresk, Vodík, Zem, 1937.

Alchýmia

Pietro Longhi (1702 – 1785) – Alchymisti Alchýmia je protovedecká a filozofická disciplína, ktorá kombinuje prvky chémie, metalurgie, fyziky, medicíny, astrológie, sémiotiky, mystiky a umenia.

Nový!!: Chemický prvok a Alchýmia · Pozrieť viac »

Alotropia

Diamant Grafit Alotropia alebo alotropizmus (z gr. allos – iný, tropos – druh, charakter) je vlastnosť niektorých prvkov vyskytovať sa vo viacerých tvarových sústavách (napr. uhlík vo forme uhlia, grafitu, diamantu a fulerénov).

Nový!!: Chemický prvok a Alotropia · Pozrieť viac »

Asteroid

Tento obrázok asteroidu 433 Eros zobrazuje pohľad z jedného konca asteroidu naprieč žľabom na jeho spodnej strane smerom k náprotivnej strane. Tiež je možné na ňom vidieť rysy merajúce naprieč iba 35 metrov. Asteroid je malý, pevný objekt v slnečnej sústave, obiehajúci okolo Slnka.

Nový!!: Chemický prvok a Asteroid · Pozrieť viac »

Atóm

hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.

Nový!!: Chemický prvok a Atóm · Pozrieť viac »

Železo

Železo (lat. Ferrum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fe a protónové číslo 26.

Nový!!: Chemický prvok a Železo · Pozrieť viac »

Deutérium

Deutérium (z gréčtiny δευτερον: „druhý“) alebo ťažký vodík je jeden z izotopov vodíka.

Nový!!: Chemický prvok a Deutérium · Pozrieť viac »

Dusík

Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.

Nový!!: Chemický prvok a Dusík · Pozrieť viac »

Hélium

Hélium Helium (gr. ήλιος (hélios).

Nový!!: Chemický prvok a Hélium · Pozrieť viac »

Hmlovina

Hmlovina môže byť.

Nový!!: Chemický prvok a Hmlovina · Pozrieť viac »

Horčík

Horčík Magnesium (gr. Μαγνησία.

Nový!!: Chemický prvok a Horčík · Pozrieť viac »

Hviezda

hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.

Nový!!: Chemický prvok a Hviezda · Pozrieť viac »

Izotop

Izotopy (z gréckej predpony iso- (rovnaké-) a topos (miesto)) istého chemického prvku sú atómy tohto prvku s rovnakými protónovými číslami, ale s rôznymi počtami neutrónov (teda s rôznymi nukleónovými číslami).

Nový!!: Chemický prvok a Izotop · Pozrieť viac »

Jöns Jakob Berzelius

Jöns Jakob Berzelius (* 20. august 1779, Väversunda, Švédsko – † 7. august 1848, Štokholm) bol švédsky chemik.

Nový!!: Chemický prvok a Jöns Jakob Berzelius · Pozrieť viac »

Kométa

Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (Február 1997) Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.

Nový!!: Chemický prvok a Kométa · Pozrieť viac »

Kozmické žiarenie

Kozmické žiarenie je prúd vysokoenergetických častíc, ktoré vnikajú do zemskej atmosféry z kozmického priestoru (tzv. primárne kozmické žiarenie) a častíc, ktoré vznikli v zemskej atmosfére interakciou častíc primárneho kozmického žiarenia s časticami atmosféry (tzv. sekundárne kozmické žiarenie).

Nový!!: Chemický prvok a Kozmické žiarenie · Pozrieť viac »

Kremík

Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.

Nový!!: Chemický prvok a Kremík · Pozrieť viac »

Kyslík

Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.

Nový!!: Chemický prvok a Kyslík · Pozrieť viac »

Latinčina

Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.

Nový!!: Chemický prvok a Latinčina · Pozrieť viac »

Látka (chémia)

Látka v chémii označuje hmotu, ktorá sa skladá z rovnakých atómov, molekúl alebo iónov.

Nový!!: Chemický prvok a Látka (chémia) · Pozrieť viac »

Medzihviezdna hmota

Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.

Nový!!: Chemický prvok a Medzihviezdna hmota · Pozrieť viac »

Mesiac

Mesiac s veľkým začiatočným písmenom označuje vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.

Nový!!: Chemický prvok a Mesiac · Pozrieť viac »

Meteorit

Železný meteorit Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom.

Nový!!: Chemický prvok a Meteorit · Pozrieť viac »

Neón

Neón Neon (gr. νέος (neon).

Nový!!: Chemický prvok a Neón · Pozrieť viac »

Periodická tabuľka

Periodická tabuľka chemických prvkov je tabulárna metóda zobrazenia chemických prvkov.

Nový!!: Chemický prvok a Periodická tabuľka · Pozrieť viac »

Periodický zákon

Dmitrij Ivanovič Mendelejev Periodický zákon, opakovanie vlastností prvkov po istých periódach vyvodil 6. marca 1869 Dmitrij Ivanovič Mendelejev.

Nový!!: Chemický prvok a Periodický zákon · Pozrieť viac »

Planéta

zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).

Nový!!: Chemický prvok a Planéta · Pozrieť viac »

Protónové číslo

Z – protónové číslo Protónové číslo alebo staršie atómové číslo je poradové číslo chemického prvku v periodickej tabuľke, ktoré vyjadruje počet protónov (t. j. množstvo kladných nábojov) v jadre atómu.

Nový!!: Chemický prvok a Protónové číslo · Pozrieť viac »

Síra

Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.

Nový!!: Chemický prvok a Síra · Pozrieť viac »

Slnko

Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.

Nový!!: Chemický prvok a Slnko · Pozrieť viac »

Technécium

Technécium (technetium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Tc a protónové číslo 43.

Nový!!: Chemický prvok a Technécium · Pozrieť viac »

Trícium

Trícium je rádioaktívny izotop vodíka.

Nový!!: Chemický prvok a Trícium · Pozrieť viac »

Uhlík

Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku C a protónové číslo 6.

Nový!!: Chemický prvok a Uhlík · Pozrieť viac »

Veľký tresk

Podľa teórie Veľkého tresku vznikol vesmír z nekonečne hustej singularity. Vesmír sa s postupom času rozpína, čím sa objekty od seba vzďaľujú Veľký tresk (iné názvy: big bang, teória veľkého tresku, zriedkavo veľký rachot, hrozný rachot; angl. Big Bang) je vedecká teória kozmológie, ktorá opisuje raný vývoj a tvar vesmíru.

Nový!!: Chemický prvok a Veľký tresk · Pozrieť viac »

Vodík

Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.

Nový!!: Chemický prvok a Vodík · Pozrieť viac »

Zem

Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Chemický prvok a Zem · Pozrieť viac »

1937

Žiadny popis.

Nový!!: Chemický prvok a 1937 · Pozrieť viac »

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »