Otvoriť v Google MapsObsah
22 vzťahy: Artafernes, Atény, Bitka pri Maratóne, Egejské more, Grécko, Grécko-perzské vojny, Hérodotos, Ióni, Iónia, Iónske povstanie, Lesbos, Macedónia (historické územie), Milét, Pirát (námorný lupič), Samos (ostrov), Sardy, Sicília (ostrov), Staroperzská ríša, Trácia (historické územie), Triréma, Zoznam bitiek pred rokom 601, 492 pred Kr..
- 494 pred Kr.
- Iónske povstanie
Artafernes
Artafernes alebo Artafernés môže byť.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Artafernes
Atény
Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).
Pozrieť Bitka pri Ladé a Atény
Bitka pri Maratóne
Bitka pri Maratóne (12. september 490 pred Kr.) bola vyvrcholením prvého veľkého pokusu Dareia I. o pripojenie Grécka k Perzskej ríši a zabezpečenie najzraniteľnejšej časti západnej hranice svojho impéria.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Bitka pri Maratóne
Egejské more
Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Egejské more
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Pozrieť Bitka pri Ladé a Grécko
Grécko-perzské vojny
Grécko-perzské vojny, starogr. Ελληνο-Περσικοί πόλεμοι (Helleno-Persikoi polemoi), bola séria konfliktov medzi Perzskou ríšou a gréckymi mestskými štátmi v období 499 – 449 pred Kr., ktorá vyvrcholila úspešnou snahou Grékov zastaviť perzskú inváziu.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Grécko-perzské vojny
Hérodotos
Socha Herodota pred Viedenským parlamentom Hérodotos (iné názvy: Herodotos, Hérodot, Herodot; * okolo 484 pred Kr., Halikarnassos (Malá Ázia) – † 430 pred Kr., Thúrioi (južná Itália) alebo Atény), gr.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Hérodotos
Ióni
Ióni alebo Iónovia gr. Ίωνες (Íones), boli podľa tradície jeden zo štyroch hlavných starogréckych kmeňov (Achájci, Aiolovia, Dóri).
Pozrieť Bitka pri Ladé a Ióni
Iónia
Staroveká Iónia. Iónia, (Iónia, Iónié) je historické územie v Malej Ázii, v dnešnom západnom Turecku, pri Egejskom mori.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Iónia
Iónske povstanie
Iónske povstanie bolo protiperzské povstanie iónskych sídiel v Malej Ázii, ktoré sa odohralo v rokoch 499 až 494 pred Kr. Na čele povstania stálo mesto Milét a pomoc, ktoré povstaniu poskytli Atény, bola príčinou grécko-perzských vojen.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Iónske povstanie
Lesbos
Poloha ostrova Satelitná snímka ostrova Lesbos z roku 1995 Lesbos (po grécky Λέσβος – novogr. Lesvos, starogr. Lesbos; po turecky: Midilli) je grécky ostrov v severovýchodnej časti Egejského mora.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Lesbos
Macedónia (historické územie)
Verginske slnko, symbol Macedónie Macedónia (staršie - pred vznikom dnešného štátu Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko - alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano - ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky - Macedonia; gr.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Macedónia (historické územie)
Milét
Milét alebo Milétos alebo Mílétos (po grécky Milétos/iný prepis: Mílétos) bolo maloázijské grécke prístavné mesto.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Milét
Pirát (námorný lupič)
Pirátská vlajka Pirát (z fr. pirate, gr. peiratés, lupič, pirát) alebo korzár je námorný (prípadne riečny či jazerný) lupič.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Pirát (námorný lupič)
Samos (ostrov)
Poloha ostrova Samos v Grécku Mesto Samos Samos (po grécky Samos - „borovicový ostrov“; staršie názvy Kyparissia - „Cyprusový ostrov“; Phillas - „Listnatý ostrov“, Parthenia - „Panenský ostrov“ a Parthenoaroussa) je ostrov v Egejskom mori na juhovýchode Grécka v blízkosti brehov Malej Ázie.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Samos (ostrov)
Sardy
Sardy alebo Sardis, dnes Sart, bolo staroveké mesto v Malej Ázii.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Sardy
Sicília (ostrov)
Topografická mapa Sicílie Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori nachádzajúci sa na juhu Talianska.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Sicília (ostrov)
Staroperzská ríša
Mapa ríše Staroperzská ríša (iné názvy: Perzská ríša, Perzská veľríša, Ríša Achajmenovcov) bol štátny útvar s jadrom v dnešnom Iráne v rokoch 550 pred Kr. až 330 pred Kr.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Staroperzská ríša
Trácia (historické územie)
Stará mapa Trácie Trácia je historické územie na juhovýchodnom Balkáne medzi Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Trácia (historické územie)
Triréma
Grécka Triéra Triréma (iné názvy: trojveslica, trojradová veslica, triéra, zriedkavo trojradovka) je staroveká alebo stredoveká veslica s vesliarmi umiestnenými v troch radoch nad sebou.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Triréma
Zoznam bitiek pred rokom 601
Pred rokom 500 pred Kr.
Pozrieť Bitka pri Ladé a Zoznam bitiek pred rokom 601
492 pred Kr.
-9508.
Pozrieť Bitka pri Ladé a 492 pred Kr.
Pozri tiež
494 pred Kr.
- 494 pred Kr.
- Bitka pri Ladé
Iónske povstanie
- Artafernes (satrapa Sárd)
- Bitka pri Ladé
- Iónske povstanie
- Mardonios
- Miltiades (mladší)
- Obliehanie Naxosu (499 pred Kr.)
- Obliehanie Sardisu (498 pred Kr.)