Rýchlejšie ako prehliadači!
29 vzťahy: Alexandr Grigorievič Lukašenko, Arabské písmo, Bieloruská gréckokatolícka cirkev, Bielorusko, Cirkevná slovančina, Cyrilika, Indoeurópske jazyky, Kitaby, Latinské písmo, Litovské veľkokniežatstvo, Litva, Poľština, Poľsko, Podleské vojvodstvo, Referendum, Ruština, Slovanské jazyky, Sovietsky zväz, Ukrajinčina, Východoslovanské jazyky, Vilnius, Vokatív, 16. storočie, 17. storočie, 19. storočie, 1990, 1991, 1995, 1998.
Alexandr Grigorievič Lukašenko
Alexandr Grigorievič Lukašenko (Aľaksandr Ryhoravič Lukašenka - Аляксандр Рыгоравіч Лукашэнка; * 30. august 1954) je od 20. júla 1994 prezidentom Bieloruska.
Nový!!: Bieloruština a Alexandr Grigorievič Lukašenko · Pozrieť viac »
Arabské písmo
Krajiny, v ktorých sa arabské písmo používa popri inom oficiálnom písme Arabské písmo je nepravé spoluhláskové písmo, ktoré sa používa na zápis arabčiny a ďalších semitských aj nesemitských jazykov.
Nový!!: Bieloruština a Arabské písmo · Pozrieť viac »
Bieloruská gréckokatolícka cirkev
Bieloruská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.
Nový!!: Bieloruština a Bieloruská gréckokatolícka cirkev · Pozrieť viac »
Bielorusko
Bielorusko, dlhý tvar názvu Bieloruská republika, je jedna z krajín východnej Európy, ktorá nemá prístup k moru.
Nový!!: Bieloruština a Bielorusko · Pozrieť viac »
Cirkevná slovančina
Evanjelia podľa svätého Lukáša (Lk 20,20 – 26) v cirkevnoslovanskom jazyku Cirkevná slovančina je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo staroslovienčiny v 11. storočí.
Nový!!: Bieloruština a Cirkevná slovančina · Pozrieť viac »
Cyrilika
Cyrilika alebo cyrilské písmo môže byť.
Nový!!: Bieloruština a Cyrilika · Pozrieť viac »
Indoeurópske jazyky
menšinové bez oficiálneho statusu Strom indoeurópskej jazykovej rodiny. Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí.
Nový!!: Bieloruština a Indoeurópske jazyky · Pozrieť viac »
Kitaby
Kitab 19. storočia Kitab druhej polovici 18. storočia Kitaby (od arab. کتاب, kitab – kniha) – moslimské texty poslovančených Tatárov z teritórií dnešného Bieloruska z 16.
Nový!!: Bieloruština a Kitaby · Pozrieť viac »
Latinské písmo
Latinské písmo (iné názvy: latinská abeceda, rímske písmo, rímska abeceda; novoveký variant sa volá aj latinka, latinkové písmo) je najpoužívanejšie hláskové písmo na svete, pôvodne vyvinuté pre jazyk Latinov.
Nový!!: Bieloruština a Latinské písmo · Pozrieť viac »
Litovské veľkokniežatstvo
Litovské veľkokniežatstvo (plný názov: Didžioji Lietuvos, Žemaitijos ir Rusijos kunigaikštystė,, – Veľkokniežatstvo Litvy, Rusi a Žmude) bol litovský štát, ktorý existoval od 12.
Nový!!: Bieloruština a Litovské veľkokniežatstvo · Pozrieť viac »
Litva
Mapa Litvy Fyzická mapa Litvy Litva (po litovsky: Lietuva), dlhý tvar Litovská republika (po litovsky: Lietuvos Respublika) je štát vo východnej Európe.
Nový!!: Bieloruština a Litva · Pozrieť viac »
Poľština
Poľština patrí medzi západoslovanské jazyky rovnako ako čeština, slovenčina, kašubčina a lužická srbčina.
Nový!!: Bieloruština a Poľština · Pozrieť viac »
Poľsko
Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.
Nový!!: Bieloruština a Poľsko · Pozrieť viac »
Podleské vojvodstvo
Podleské vojvodstvo (po poľsky: Województwo podlaskie) je jedno zo 16 vojvodstiev Poľska.
Nový!!: Bieloruština a Podleské vojvodstvo · Pozrieť viac »
Referendum
Referendum je hlasovanie, ktorým voliči celého štátu alebo niektorej z jeho častí rozhodnú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu alebo programu, ktoré boli predložené na posúdenie obyvateľstvu (a nie zákonodarnému orgánu).
Nový!!: Bieloruština a Referendum · Pozrieť viac »
Ruština
Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk.
Nový!!: Bieloruština a Ruština · Pozrieť viac »
Slovanské jazyky
Veľmi približná mapa rozšírenia slovanských jazykov v Európe Slovanské jazyky sú skupina príbuzných jazykov, ktorými hovoria Slovania, obývajúci najmä východnú, juhovýchodnú a strednú Európu.
Nový!!: Bieloruština a Slovanské jazyky · Pozrieť viac »
Sovietsky zväz
Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.
Nový!!: Bieloruština a Sovietsky zväz · Pozrieť viac »
Ukrajinčina
juhozápadná skupina Rozšírenie ukrajinčiny Ukrajinčina (po ukrajinsky: українська мова - ukrajins'ka mova; staršie názvy: maloruština, maloruské nárečie, rusínčina, rut(h)énčina) je východoslovanský jazyk.
Nový!!: Bieloruština a Ukrajinčina · Pozrieť viac »
Východoslovanské jazyky
Východoslovanské jazyky sú vetva slovanských jazykov.
Nový!!: Bieloruština a Východoslovanské jazyky · Pozrieť viac »
Vilnius
Vilnius (historický slovenský názov Vilno; po litovsky Vilnius, po poľsky Wilno, po bielorusky Вільня, po rusky Вильнюс, Вильна), v rokoch 1945 – 1991 známy pod ruským menom Viľňus (Viľno,Viľna), je najväčšie a zároveň hlavné mesto Litvy.
Nový!!: Bieloruština a Vilnius · Pozrieť viac »
Vokatív
Vokatív (vo vzťahu k slovenčine, češtine a latinčine nazývaný aj piaty pád) je gramatický pád, ktorým sa hovoriaci obracia na adresáta (teda pád, ktorým sa len oslovuje).
Nový!!: Bieloruština a Vokatív · Pozrieť viac »
16. storočie
16.
Nový!!: Bieloruština a 16. storočie · Pozrieť viac »
17. storočie
17.
Nový!!: Bieloruština a 17. storočie · Pozrieť viac »
19. storočie
19.
Nový!!: Bieloruština a 19. storočie · Pozrieť viac »
1990
Žiadny popis.
Nový!!: Bieloruština a 1990 · Pozrieť viac »
1991
Žiadny popis.
Nový!!: Bieloruština a 1991 · Pozrieť viac »
1995
Žiadny popis.
Nový!!: Bieloruština a 1995 · Pozrieť viac »
1998
Žiadny popis.
Nový!!: Bieloruština a 1998 · Pozrieť viac »
