Rýchlejšie ako prehliadači!
25 vzťahy: Ašot, Ašot I. (arménsky kráľ), Alexandr Petrovič Každan, Anijské kráľovstvo, Azerbajdžan, Bagratovci, Byzantská ríša, Encyclopaedia Beliana, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, Gruzínci, Gruzínsko, Kaukaz (geografická oblasť), Kresťanstvo, Lev V. (Byzantská ríša), Oxford University Press, Pravoslavnaja enciklopedija, Reliéf (sochárske dielo), Svätec, Tbilisi, Vojvodca, 29. január, 786, 826, 829, 830.
Ašot
Ašot (niekedymožno z arabčinyAšut) je staré arménske a gruzínske mužské osobné meno.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Ašot · Pozrieť viac »
Ašot I. (arménsky kráľ)
Ašot I. Bagratuni (pred korunováciou ako „predsedajúce knieža“ Staroveké Arménske kráľovstvo zaniklo v roku 428, keď bol posledný kráľ Artašes III. Peržanmi zbavený vlády. Arméni odvtedy nemali kráľa, no uznávali vo svojom prostredí niektoré vplyvné kniežatá (či princov), ako prvých medzi sebou. Tieto osoby bývajú v zahraničnej historiografii nazývané ako „predsedajúce kniežatá“ (v slovenčine menej vhodne: „predsedajúci princovia“). Ašot V.; niekedy Ašut; * 9. storočie † 890, Gugark) bol arménsky kráľ v rokoch 884/885890, zakladateľ nezávislého arménskeho štátu a dynastie Bagratovcov.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Ašot I. (arménsky kráľ) · Pozrieť viac »
Alexandr Petrovič Každan
Alexandr Petrovič Každan (* 3. september 1922, Moskva† 29. máj 1997, Washington, D. C.) bol sovietsko/rusko-americký historik a byzantológ židovského pôvodu, zostavovateľ známeho odborného slovníka Oxford Dictionary of Byzantium.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Alexandr Petrovič Každan · Pozrieť viac »
Anijské kráľovstvo
Anijské kráľovstvo (skrátene: Ani; iné názvy: Arménske kráľovstvo, Karské kráľovstvo, skrátene: Kars; zriedkavejšie: Ani-širacké kráľovstvo, Šírácke kráľovstvo) bolo stredoveké arménske kráľovstvo existujúce v rokoch 885/886 až 1045 na území dnešného Arménska, južného Gruzínska, východného Turecka a západného Azerbajdžanu. Vládla v ňom dynastia Bagratovcov. Jeho zakladateľom bol Ašot I. Veľký. Mocenský vrchol dosiahlo kráľovstvo za vlád Ašota III., Smbata II. a najmä Gagika I. V roku 1045 ho obsadila Byzantská ríša.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Anijské kráľovstvo · Pozrieť viac »
Azerbajdžan
Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je kaukazský štát, kedysi zväzová republika ZSSR.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Azerbajdžan · Pozrieť viac »
Bagratovci
Bagratovci bol šľachtický rod, ktorý časom vládol v Arménsku (8861045).
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Bagratovci · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Encyclopaedia Beliana
Encyclopaedia Beliana – prvých 5 zväzkov. Encyclopaedia Beliana (podtitul: slovenská všeobecná encyklopédia (v dvanástich zväzkoch)) je veľká slovenská všeobecná encyklopédia, pomenovaná podľa Mateja Bela, ktorá vychádza vo vydavateľstve Veda od roku 1999.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Encyclopaedia Beliana · Pozrieť viac »
Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied
Sídlo na Bradáčovej 7 v Bratislave Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied (do roku 1970 Encyklopedický kabinet Slovenskej akadémie vied; EnÚ SAV) je jeden z ústavov Slovenskej akadémie vied.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied · Pozrieť viac »
Gruzínci
Gruzínci sú národ, ktorý obýva hlavne územie Gruzínska.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Gruzínci · Pozrieť viac »
Gruzínsko
Gruzínsko (v slovenčine do roku 2000 dlhý tvar Gruzínska republika; po gruzínsky: საქართველო – transliterácia: Sakartvelo) je štát na rozhraní juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Gruzínsko · Pozrieť viac »
Kaukaz (geografická oblasť)
Entnolingvistická mapa dnešného Kaukazu - mapa CIA (po český) Kaukaz je označenie pre hornaté územie medzi Čiernym morom a Kaspickým morom v Rusku, Gruzínsku, Arménsku a Azerbajdžane spolu s priľahlými nížinami (440 tis. km2).
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Kaukaz (geografická oblasť) · Pozrieť viac »
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Kresťanstvo · Pozrieť viac »
Lev V. (Byzantská ríša)
Minca Leva V. Lev V. zvaný Arménsky (* † 25. december 820, Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 813–820.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Lev V. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »
Oxford University Press
Logo Oxford University Press v roku 1890. Budova vydavateľstva v Oxforde Oxford University Press je najväčšie univerzitné vydavateľstvo na svete.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Oxford University Press · Pozrieť viac »
Pravoslavnaja enciklopedija
Pravoslavnaja enciklopedija je ruskojazyčná špecializovaná encyklopédia, ktorú od roku 2000 vydáva Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ v Moskve.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Pravoslavnaja enciklopedija · Pozrieť viac »
Reliéf (sochárske dielo)
Napoleon Basreliéf z Angkor Wat Reliéf je sochárske dielo, určené na frontálny pohľad, tým sa líši od sochy, ktorá je určená pre viacero pohľadov.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Reliéf (sochárske dielo) · Pozrieť viac »
Svätec
Svätec alebo svätý (ženský rod: svätica alebo svätá) je osoba, ktorej pozemský život sa vyznačoval mimoriadnou zbožnosťou, bohumilosťou, a ktorá sa po smrti stala prostredníkom medzi ľuďmi a bohom, schopná vplývať na osudy ľudí, ochraňovať ich a pomáhať im.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Svätec · Pozrieť viac »
Tbilisi
Tbilisi (gruz.: თბილისი; v minulosti, najmä stredoveku, Tiflis čo v preklade znamená „teplý“) je hlavné a najväčšie mesto Gruzínska.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Tbilisi · Pozrieť viac »
Vojvodca
Vojvodca je (slávny) vojenský veliteľ, resp.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a Vojvodca · Pozrieť viac »
29. január
Žiadny popis.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a 29. január · Pozrieť viac »
786
Žiadny popis.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a 786 · Pozrieť viac »
826
Žiadny popis.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a 826 · Pozrieť viac »
829
Žiadny popis.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a 829 · Pozrieť viac »
830
Žiadny popis.
Nový!!: Ašot I. (kuropalat) a 830 · Pozrieť viac »
Presmerovanie tu:
Ašot I. Didi, Ašot I. Kuropalat.
