Rýchlejšie ako prehliadači!
17 vzťahy: Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, Česko-Slovensko, Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko), Hubová (okres Ružomberok), Národná rada Slovenskej republiky, Poslanec, Pravda (slovenský denník), Slovenská národná rada (1943 – 1992), Verejnosť proti násiliu, 1. november, 1929, 1990, 1992, 1998, 2002, 2016, 9. september.
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, skratka ĽS – HZDS, (do roku 2003 Hnutie za demokratické Slovensko, skratka HZDS) bola parlamentná a vládna politická strana pôsobiaca na Slovensku v rokoch 1991 – 2014.
Nový!!: Augustín Marián Húska a Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko · Pozrieť viac »
Česko-Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Nový!!: Augustín Marián Húska a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »
Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)
Budova bývalého Federálneho zhromaždenia v Prahe Federálne zhromaždenie (skrátene FZ, dlhý názov Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky, neskôr Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky) bol názov federálneho parlamentu Česko-Slovenska od 1. januára 1969 do 31. decembra 1992 (zánik Česko-Slovenska).
Nový!!: Augustín Marián Húska a Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko) · Pozrieť viac »
Hubová (okres Ružomberok)
Hubová (do r. 1948 Gombáš) je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.
Nový!!: Augustín Marián Húska a Hubová (okres Ružomberok) · Pozrieť viac »
Národná rada Slovenskej republiky
Budova NR SR z vyhliadky na Moste Slovenského národného povstania. Autorom stavby je Peter Puškár. Busta Alexandra Dubčeka od Ľudmily Cvengrošovej Reštaurácia Parlamentka nad Dunajom Rokovacia sála Národnej rady SR Národná rada Slovenskej republiky (skrátene Národná rada SR, príp. len Národná rada, akronym NR SR) je jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky.
Nový!!: Augustín Marián Húska a Národná rada Slovenskej republiky · Pozrieť viac »
Poslanec
Poslanec alebo zastarano vyslanec je osoba, ktorá v zastupiteľských demokraciách zastupuje (reprezentuje) občanov v zastupiteľských zboroch.
Nový!!: Augustín Marián Húska a Poslanec · Pozrieť viac »
Pravda (slovenský denník)
Pravda (v rokoch 1920-1924 a 1932-1935: Pravda chudoby) sú slovenské noviny vychádzajúce od 15.
Nový!!: Augustín Marián Húska a Pravda (slovenský denník) · Pozrieť viac »
Slovenská národná rada (1943 – 1992)
Slovenská národná rada 1943 – 1992 bol kontinuálne existujúci najvyšší slovenský orgán, ktorého funkcie sa však menili.
Nový!!: Augustín Marián Húska a Slovenská národná rada (1943 – 1992) · Pozrieť viac »
Verejnosť proti násiliu
Verejnosť proti násiliu, skratka VPN, bolo demokratické politické hnutie, pôsobiace na Slovensku v rokoch 19891992.
Nový!!: Augustín Marián Húska a Verejnosť proti násiliu · Pozrieť viac »
1. november
* Sviatok všetkých svätých v latinskej cirkvi.
Nový!!: Augustín Marián Húska a 1. november · Pozrieť viac »
1929
Žiadny popis.
Nový!!: Augustín Marián Húska a 1929 · Pozrieť viac »
1990
Žiadny popis.
Nový!!: Augustín Marián Húska a 1990 · Pozrieť viac »
1992
Žiadny popis.
Nový!!: Augustín Marián Húska a 1992 · Pozrieť viac »
1998
Žiadny popis.
Nový!!: Augustín Marián Húska a 1998 · Pozrieť viac »
2002
Rok 2002 (MMII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.
Nový!!: Augustín Marián Húska a 2002 · Pozrieť viac »
2016
Rok 2016 (MMXVI) bol pristupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Nový!!: Augustín Marián Húska a 2016 · Pozrieť viac »
9. september
* Deň obetí holokaustu a rasového násilia – pamätný deň SR.
Nový!!: Augustín Marián Húska a 9. september · Pozrieť viac »
