Rýchlejšie ako prehliadači!
14 vzťahy: Americká občianska vojna, Cintorín, Jacqueline Kennedyová-Onassisová, John Fitzgerald Kennedy, Martha Washingtonová, Pentagón (USA), Robert Edward Lee, Robert Kennedy, Spojené štáty, Tretia vojna v Perzskom zálive, Virgínia, Washingtonské metro, William Howard Taft, 1864.
Americká občianska vojna
Americká občianska vojna bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá prepukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch. Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo. Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.
Nový!!: Arlington National Cemetery a Americká občianska vojna · Pozrieť viac »
Cintorín
Cintorín Green-Wood, Brooklyn, New York Starý cintorín v Čile. Cintorín v Galbinasi, Rumunsko Cintorín (v západo- a východoslovenských nárečiach cinter, cintor, cintir, vo východných stredoslovenských nárečiach cinterín, cinťarín, cinterím, cincerín, v nárečiach častí severného Slovenska cmiťer, cmiter, cmitier, ďalšie zastarané či nárečové názvy: temetov, hrobitov, hroby, nahrobiech) môže byť.
Nový!!: Arlington National Cemetery a Cintorín · Pozrieť viac »
Jacqueline Kennedyová-Onassisová
Jacqueline „Jackie“ Lee Onassisová (neprechýlene Jacqueline Lee Onassis; * 28. júl 1929, Southampton, New York, USA – † 19. máj 1994, New York) bola v rokoch 1961 až 1963 prvá dáma Spojených štátov.
Nový!!: Arlington National Cemetery a Jacqueline Kennedyová-Onassisová · Pozrieť viac »
John Fitzgerald Kennedy
John Fitzgerald Kennedy (známy aj ako JFK alebo Jack Kennedy; * 29. máj 1917, Brookline, Massachusetts, USA – † 22. november 1963, Dallas, Texas) bol americký politik.
Nový!!: Arlington National Cemetery a John Fitzgerald Kennedy · Pozrieť viac »
Martha Washingtonová
Martha Dandridgeová Custisová Washingtonová (* 2. jún 1731, Williamsburg, Virgínia – † 22. máj 1802, Mount Vernon) bola manželka prvého prezidenta Spojených štátov Georgea Washingtona a prvá dáma Spojených štátov od 30. apríla 1789 do 4. marca 1797.
Nový!!: Arlington National Cemetery a Martha Washingtonová · Pozrieť viac »
Pentagón (USA)
alt.
Nový!!: Arlington National Cemetery a Pentagón (USA) · Pozrieť viac »
Robert Edward Lee
Robert Edward Lee (* 19. január 1807, Stratford Hall, Virgínia, USA – † 12. október 1870, Lexington, Virgínia, USA) bol americký generál, ktorý sa vyznamenal počas americkej výpravy proti Mexiku a najmä ako veliteľ konfederačných vojsk v Americkej občianskej vojne.
Nový!!: Arlington National Cemetery a Robert Edward Lee · Pozrieť viac »
Robert Kennedy
Robert Francis „Bobby“ Kennedy, známy tiež ako „RFK“, (* 20. november 1925, Brookline, Massachusetts, USA – † 6. jún 1968, Los Angeles, Kalifornia, USA) bol americký politik, jeden z dvoch mladších bratov prezidenta USA Johna F. Kennedyho, ktorý ho vymenoval do svojej vlády ako ministra spravodlivosti.
Nový!!: Arlington National Cemetery a Robert Kennedy · Pozrieť viac »
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Nový!!: Arlington National Cemetery a Spojené štáty · Pozrieť viac »
Tretia vojna v Perzskom zálive
Tretia vojna v Perzskom zálive alebo aj "Vojna v Iraku", bol konflikt v blízko-východnej krajine Irak medzi irackou armádou a medzinárodnou „koalíciou ochotných“, ktorú viedli Spojené štáty a Spojené kráľovstvo.
Nový!!: Arlington National Cemetery a Tretia vojna v Perzskom zálive · Pozrieť viac »
Virgínia
Virgínia je 10.
Nový!!: Arlington National Cemetery a Virgínia · Pozrieť viac »
Washingtonské metro
left Stanica Washingtonského metra Largo Town Center Schéma siete Stanica Washingtonského metra Shaw Howard University Vozy washingtonského metra Washingtonské metro je metro vo Washingtone, hlavnom meste Spojených štátov.
Nový!!: Arlington National Cemetery a Washingtonské metro · Pozrieť viac »
William Howard Taft
William Howard Taft (* 15. september 1857, Cincinnati, Ohio – † 8. marec 1930, Washington, D.C.) bol 27.
Nový!!: Arlington National Cemetery a William Howard Taft · Pozrieť viac »
1864
Žiadny popis.
Nový!!: Arlington National Cemetery a 1864 · Pozrieť viac »
