Obsah
32 vzťahy: Arianizmus, Byzantská ríša, Chalcedónsky koncil, Cirkev, Cisár, Encyclopaedia Beliana, Félix III., Félix III. (pápež v 5. storočí), Germáni, Henotikon, Hormizdas, Istanbul, Itália, Justín I., Justinián I., Latinská cirkev, Libri, Monofyzitizmus, Patriarcha (cirkev), Pápež, Schizma, Slovenská akadémia vied, Teodorich Veľký, Teológia, Východná cirkev, Vyhláška, Západorímska ríša, Zénón (Byzantská ríša), 471, 483, 489, 492.
Arianizmus
Arianizmus alebo ariánstvo je christologické učenie alexandrijského biskupa Areia, ktorý nepriznáva Kristovi rovnocennosť s Bohom.
Pozrieť Akakiánska schizma a Arianizmus
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.
Pozrieť Akakiánska schizma a Byzantská ríša
Chalcedónsky koncil
''Chalcedónsky koncil'' (Vasilij Ivanovič Surikov, 1876) Chalcedónsky koncil bol štvrtým ekumenickým koncilom v dejinách cirkvi.
Pozrieť Akakiánska schizma a Chalcedónsky koncil
Cirkev
Cirkev môže byť.
Pozrieť Akakiánska schizma a Cirkev
Cisár
Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.
Pozrieť Akakiánska schizma a Cisár
Encyclopaedia Beliana
Encyclopaedia Beliana – prvých 5 zväzkov. Encyclopaedia Beliana (podtitul: slovenská všeobecná encyklopédia (v dvanástich zväzkoch)) je veľká slovenská všeobecná encyklopédia, pomenovaná podľa Mateja Bela, ktorá vychádza vo vydavateľstve Veda od roku 1999.
Pozrieť Akakiánska schizma a Encyclopaedia Beliana
Félix III.
Félix III. (lat. Felix III.) môže byť.
Pozrieť Akakiánska schizma a Félix III.
Félix III. (pápež v 5. storočí)
Félix III. alebo Félix II. (* Rím – † 1. marec 492, Rím) bol 48.
Pozrieť Akakiánska schizma a Félix III. (pápež v 5. storočí)
Germáni
border.
Pozrieť Akakiánska schizma a Germáni
Henotikon
Henotikon (iné názvy: Henótikon, v preklade: Edikt zjednoteniaHenotikon In: alebo Edikt jednoty z gréc. „zjednotenie“; z ἕν hen jedno) bol edikt vyhlásený roku 482 byzantským cisárom Zenónom, ktorého cieľom bolo urovnať teologické spory medzi prívržencami záverov ekumenického Chalcedónského koncilu (451) a monofyzitmi (resp.
Pozrieť Akakiánska schizma a Henotikon
Hormizdas
Hormizdas (* ?, Frosinone – 6. august 523, Rím), bol pápež.
Pozrieť Akakiánska schizma a Hormizdas
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Pozrieť Akakiánska schizma a Istanbul
Itália
Itália môže byť.
Pozrieť Akakiánska schizma a Itália
Justín I.
Minca Justína I. Justín I. (iné mená: Justin I., Justinus I., Iustinus I., Justinos I., I(o)ustinos I., Flavius Iustinus Augustus, Imperator Caesar Flavius Iustinus Augustus, zriedkavejšie: Justinius I., Iustinius I.; * 450 blízko Naissu – † 1. august 527 Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 518–527 a súčasne zakladateľom justiniánskej dynastie (518–578 resp.
Pozrieť Akakiánska schizma a Justín I.
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14.
Pozrieť Akakiánska schizma a Justinián I.
Latinská cirkev
Chrám svätého Petra v Ríme Latinská cirkev (iné názvy: rímskokatolícka cirkev, (rímsko)katolícka cirkev latinského obradu/rítu, západná cirkev) je kresťanská cirkev pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca rímsky (latinský) obrad.
Pozrieť Akakiánska schizma a Latinská cirkev
Libri
LIBRI, spol.
Pozrieť Akakiánska schizma a Libri
Monofyzitizmus
Eutyches Monofyzitizmus (z gréckeho μόνος monos jeden + φύσις fysis prirodzenosť) je kristologický názor, že Ježiš Kristus mal iba jednu, a to celkom božskú a nie ľudskú prirodzenosť.
Pozrieť Akakiánska schizma a Monofyzitizmus
Patriarcha (cirkev)
Patriarcha (z lat. patriarcha Porov., a, ktoré však právne nemajú zvláštnu učiteľskú alebo právnu autoritu a ani ich štruktúra sa nepodobá štruktúre piatich historických patriarchátov. Viaceré z nich vznikli v snahe o podrobenie si východných kresťanov na dobytých či kolonizovaných územiach.
Pozrieť Akakiánska schizma a Patriarcha (cirkev)
Pápež
Pápež (zriedkavo alebo zastarano: papa; najmä pre rímskeho pápeža: od roku 2000 Svätý Otec; v rokoch 1998 – 2000: Svätý otec, v rokoch 1953 – 1998: svätý otec, do roku 1953: svätý Otec) je najvyšší predstaviteľ v niektorých kresťanských cirkvách.
Pozrieť Akakiánska schizma a Pápež
Schizma
Schizma (gr.) je cirkevný rozkol, rozdelenie cirkvi podľa rituálnych rozdielov.
Pozrieť Akakiánska schizma a Schizma
Slovenská akadémia vied
Vchod do areálu Slovenskej akadémie vied na Dúbravskej ceste v Bratislave. Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá pôsobila v rokoch 1943-1953 v priestoroch dnešnej budovy UK v Bratislave; pamätná tabuľa Laca Novomeského, ktorý v budove pôsobil v rokoch 1950-51.
Pozrieť Akakiánska schizma a Slovenská akadémia vied
Teodorich Veľký
Teodorich Veľký Teodorich Veľký (písané aj Theodorich; po nemecky aj Theoderich, po španielsky Teodorico; * 453, neďaleko Carnuntum, Západorímska ríša – † 30. august 526, Ravenna, Ostrogótske kráľovstvo) z rodu Amalovcov bol od roku 474 kráľom Ostrogótov.
Pozrieť Akakiánska schizma a Teodorich Veľký
Teológia
Teológia (z gr. theologia (θεολογία) Podľa Léon-Dufoura je teológia je ľudský spôsob hovorenia o Bohu. Podľa Hansa Künga je teológia učenie o Bohu, ktoré by v prípade absolutizácie pritakávacej teológie (afirmatívnej teológie), t.
Pozrieť Akakiánska schizma a Teológia
Východná cirkev
Východná cirkev alebo východná kresťanská cirkev môže byť.
Pozrieť Akakiánska schizma a Východná cirkev
Vyhláška
Vyhláška alebo najmä historicky edikt môže byť.
Pozrieť Akakiánska schizma a Vyhláška
Západorímska ríša
Imperium Romanum Occidentale – západorímska ríša Západorímska ríša je moderné označenie pre západnú časť rímskeho impéria od roku 395 (rozdelenie Rímskej ríše) do roku 476 / 486, vo vnímaní súčasníkov existovala len jedna ríša na čele s dvoma cisármi.
Pozrieť Akakiánska schizma a Západorímska ríša
Zénón (Byzantská ríša)
Minca znázorňujúca Zenóna ako víťaza Zénón (iné mená: Zenón, Zeno, Zinon, Zeno Tarasius, Flavius Zeno Augustus; lat. Zeno, gr. Zénón) bol byzantský cisár od 9. februára 474 do 9. apríla 491 (s dvadsaťmesačným prerušením v rokoch 475–476).
Pozrieť Akakiánska schizma a Zénón (Byzantská ríša)
471
0471.
Pozrieť Akakiánska schizma a 471
483
0483.
Pozrieť Akakiánska schizma a 483
489
0489.
Pozrieť Akakiánska schizma a 489
492
0492.
Pozrieť Akakiánska schizma a 492
Známy ako Akaciánska schizma, Akakiova schizma, Akakiovská schizma, Akáciova schizma.