Rýchlejšie ako prehliadači!
22 vzťahy: Americká občianska vojna, Írsko, Chicago, Cork (mesto v Írsku), Illinois, Maryland, Memphis (Tennessee), Michigan, Spojené štáty, Tennessee, The New York Times, Toronto, 1. august, 1837, 1861, 1867, 1871, 1897, 1898, 1905, 1930, 30. november.
Americká občianska vojna
Americká občianska vojna bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá prepukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch. Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo. Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a Americká občianska vojna · Pozrieť viac »
Írsko
Satelitná snímka Írska Írsko, niekedy Írska republika, je štát v západnej Európe, zaberajúci približne päť šestín povrchu ostrova Írsko.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a Írsko · Pozrieť viac »
Chicago
Chicago (príd. meno znie chicagsky, nie chicagský) je najväčšie mesto v štáte Illinois a na Stredozápade a s viac ako 2,8 miliónmi obyvateľov, tretie najľudnatejšie mesto v Spojených štátoch.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a Chicago · Pozrieť viac »
Cork (mesto v Írsku)
Cork je druhé najväčšie mesto v Írsku.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a Cork (mesto v Írsku) · Pozrieť viac »
Illinois
Illinois je štát USA.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a Illinois · Pozrieť viac »
Maryland
Maryland je štát na východe USA.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a Maryland · Pozrieť viac »
Memphis (Tennessee)
Memphis je mesto a hlavné sídlo Shelby County v americkom štáte Tennessee.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a Memphis (Tennessee) · Pozrieť viac »
Michigan
Michigan je štát Spojených štátov v regiónoch Veľkých jazier a Upper Midwest.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a Michigan · Pozrieť viac »
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a Spojené štáty · Pozrieť viac »
Tennessee
Tennessee je štát vo východnej časti USA.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a Tennessee · Pozrieť viac »
The New York Times
Titulná strana novín z roku 1918 The New York Times sú populárne americké noviny vydávané v New Yorku.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a The New York Times · Pozrieť viac »
Toronto
Toronto je hlavné mesto provincie Ontário a najväčšie mesto Kanady s multikultúrnou populáciou.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a Toronto · Pozrieť viac »
1. august
*Začiatok Uspenského pôstu v byzantskom obrade.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a 1. august · Pozrieť viac »
1837
Žiadny popis.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a 1837 · Pozrieť viac »
1861
Žiadny popis.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a 1861 · Pozrieť viac »
1867
Žiadny popis.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a 1867 · Pozrieť viac »
1871
Žiadny popis.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a 1871 · Pozrieť viac »
1897
Žiadny popis.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a 1897 · Pozrieť viac »
1898
Žiadny popis.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a 1898 · Pozrieť viac »
1905
Krvavá nedeľa.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a 1905 · Pozrieť viac »
1930
Žiadny popis.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a 1930 · Pozrieť viac »
30. november
Žiadny popis.
Nový!!: Mary Harrisová Jonesová a 30. november · Pozrieť viac »
