Dejiny Grécka a Staroveký Egypt

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Dejiny Grécka a Staroveký Egypt

Dejiny Grécka vs. Staroveký Egypt

Dejiny Grécka sú najdlhšie zaznamenanými dejinami zo všetkých európskych krajín. Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’AnvillaÚzemie starovekého Egypta s hlavnými sídlami Staroveký Egypt bola civilizácia staroveku v severovýchodnej časti Afriky.

Afrika

Afrika je rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel.

Afrika a Dejiny Grécka · Afrika a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Alexander Veľký

Britskom múzeu. Alexander Veľký alebo Alexander/Alexandros Macedónsky alebo Alexander III. (resp.) (* medzi 20. júlom a 30. júlom 356 pred Kr., Pella – † 10. jún/11. jún 323 pred Kr., Babylon) bol macedónsky kráľ.

Alexander Veľký a Dejiny Grécka · Alexander Veľký a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Alexandria

Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.

Alexandria a Dejiny Grécka · Alexandria a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Amon

Amon bol hlavným bohom uctievaným v staroegyptskom meste Veset (Téby, 4. hornoegyptský kraj, dnes Karnak a Luxor), stvoriteľ a pán sveta, kráľ bohov.

Amon a Dejiny Grécka · Amon a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Arabi

Nomádski Beduíni sú tradičným ideálom arabskej kultúry. Arabi alebo arabské národy môže byť.

Arabi a Dejiny Grécka · Arabi a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Arméni

Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).

Arméni a Dejiny Grécka · Arméni a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Bitka pri Actiu

Mapa bitky. Bitka pri Actiu bola námorná bitka, ktorá sa odohrala 2. augusta v roku 31 p.n.l. pri myse Actium, v úzkej a plytkej úžine tvoriacej vchod do Ambrakijského zálivu v Grécku.

Bitka pri Actiu a Dejiny Grécka · Bitka pri Actiu a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Blízky východ

Najbežnejšia definícia Blízkeho východu Blízky východ (mimo politiky, najmä v kultúrnom či archeologickom kontexte, aj: Predný východ či menej často Predný Orient; po anglicky Near East, po nemecky Naher Osten/Nahost/Vorderer Orient) je nejasne vymedzený geografický termín.

Blízky východ a Dejiny Grécka · Blízky východ a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Bronz

Bronz je zliatina medi s cínom, olovom, hliníkom a ďalšími prvkami.

Bronz a Dejiny Grécka · Bronz a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Bronzová doba

Bronzová doba – Muséum de Toulouse Bronzová doba (lingvisticky nevhodne: doba bronzová) je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa.

Bronzová doba a Dejiny Grécka · Bronzová doba a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.

Byzantská ríša a Dejiny Grécka · Byzantská ríša a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Chetiti

Blízky východ v staroveku Chetiti (jednotné číslo: Chetit; iné názvy: Nésiti, Néšiti; staršie: Het(h)iti, Hettiti či nevhodne ''Chatti'' (resp. ''Hatti'')Hetiti. In:; v slovenských prekladoch Biblie aj: Hetejci, Chetejci, synovia Hetovi, Chetovi synovia, v Kralickej Biblii: Hetejští) boli staroveký indoeurópsky kmeň v dnešnej Anatólii.

Chetiti a Dejiny Grécka · Chetiti a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Chetitská ríša

Turecku Chetitská ríša (iné názvy: ríša Chetitov, Ríša Chetitov, (ríša) Chatti) bol staroveký štát Chetitov v Malej Ázii v 18. až 13. storočí pred Kr. Okolo roku 2000 pred Kr. prišli Chetiti do strednej Anatólie a vytvorili niekoľko samostatných kniežatstiev.

Chetitská ríša a Dejiny Grécka · Chetitská ríša a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Cyprus

Cyprus, gr. Κύπρος (Kýpros), tr. Kibris, dlhý tvar Cyperská republika (po grécky Κυπριακή Δημοκρατία – Kypriakí Dimokratía), je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 75 kilometrov južne od Turecka.

Cyprus a Dejiny Grécka · Cyprus a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Egejské more

Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru.

Dejiny Grécka a Egejské more · Egejské more a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Egypt

Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.

Dejiny Grécka a Egypt · Egypt a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Gréci

Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.

Dejiny Grécka a Gréci · Gréci a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Hérodotos

Socha Herodota pred Viedenským parlamentom Hérodotos (iné názvy: Herodotos, Hérodot, Herodot; * okolo 484 pred Kr., Halikarnassos (Malá Ázia) – † 430 pred Kr., Thúrioi (južná Itália) alebo Atény), gr.

Dejiny Grécka a Hérodotos · Hérodotos a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Helenizmus

Helenizmus (zo – Grék) je dejinná a kultúrna epocha, obdobie starovekých dejín východného Stredomoria a Prednej Ázie od výbojov, započatých 338 pred Kr. macedónskymi panovníkmi Filipom II. a jeho synom Alexandrom Veľkým (v rokoch 334 – 324).

Dejiny Grécka a Helenizmus · Helenizmus a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Islam

Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.

Dejiny Grécka a Islam · Islam a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Kleopatra VII.

Kleopatra VII.

Dejiny Grécka a Kleopatra VII. · Kleopatra VII. a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Kréta

Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.

Dejiny Grécka a Kréta · Kréta a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Lýdia (Malá Ázia)

Mapa Lýdie, 6. storočie pred Kr. Lýdia (gr. Λυδία) bol staroveký štát na západe Malej Ázie.

Dejiny Grécka a Lýdia (Malá Ázia) · Lýdia (Malá Ázia) a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Levanta

Ostatné územia krajín, ktorých regióny sú súčasťou regiónu Levanta Levanta je približný historický zemepisný termín, ktorý odkazuje na veľké územie vo východnom Stredomorí.

Dejiny Grécka a Levanta · Levanta a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Macedónci (staroveký národ)

Macedónci gr. Μακεδόνες (Makedónes) bol staroveký národ zo severného Grécka (Macedónia).

Dejiny Grécka a Macedónci (staroveký národ) · Macedónci (staroveký národ) a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Malá Ázia

Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.

Dejiny Grécka a Malá Ázia · Malá Ázia a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Marcus Antonius

Marcus Antonius (celým menom Marcus Antonius Marci Filius Marci Nepos, "Marcus Antonius, syn Marcusa, vnuk Marcusa"; * 14. január 83 pred Kr. – † 1. august 30 pred Kr.) bol rímsky politik a generál.

Dejiny Grécka a Marcus Antonius · Marcus Antonius a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Meď

Meď (cuprum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cu a protónové číslo 29.

Dejiny Grécka a Meď · Meď a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Minojská kultúra

Minojský palác Knóssos Minojská kultúra bola civilizácia (kultúra) bronzovej doby na Kréte v rokoch 2800/2600 až 1100 pred Kr., pomenovaná archeológom sirom Arthurom Evansom na počesť bájneho kráľa Minoa bývajúceho v paláci v Knosse, ktorý Evans objavil.

Dejiny Grécka a Minojská kultúra · Minojská kultúra a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Napoleon Bonaparte

Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (* 15. august 1769, Ajaccio, Korzika – † 5. máj 1821, Longwood, Svätá Helena, južný Atlantik) z rodu Bonaparte bol francúzsky generál a politický vodca.

Dejiny Grécka a Napoleon Bonaparte · Napoleon Bonaparte a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Octavius Augustus

Augustus (* 23. september 63 pred Kr. – † 19. august 14), vl.

Dejiny Grécka a Octavius Augustus · Octavius Augustus a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Olivový olej

Olivový olej Olivový olej sa vyrába lisovaním plodov olivovníka – olív.

Dejiny Grécka a Olivový olej · Olivový olej a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Peržania

Peržania boli jeden z najvýznamnejších starovekých národov, ktorí ako poľnohospodárske etnikum patril k pôvodným obyvateľom Iránu, najmä jeho juhozápadnej časti zvanej Perzia.

Dejiny Grécka a Peržania · Peržania a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Provincia (staroveký Rím)

Mapa provincií rímskej ríše po roku 135 Provincia (latinsky provincia, pl. provinciae) bola v starovekom Ríme základnou a až do konca 3. storočia najväčšou správnou jednotkou rímskeho územia mimo Apeninský polostrov.

Dejiny Grécka a Provincia (staroveký Rím) · Provincia (staroveký Rím) a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Ptolemaiovci

Ptolemaiovci (iné názvy: Ptolemajovci, dynastia Ptolemaiovcov/Ptolemajovcov, Lagovci, Lágovci, dynastia Lagovcov/Lágovcov) boli kráľovská rodina, ktorá vláda helenistickému Egyptu v rokoch 30530 pred Kr.

Dejiny Grécka a Ptolemaiovci · Ptolemaiovci a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Satrapia

Satrapia je názov základnej administratívnej jednotky v perzskej ríši Achajmenovcov (550 – 330 pred Kr.), v ríši Alexandra Veľkého a ríši Seleukovcov (312 – cca 140, resp. 64 pred Kr.). Na ich čele stál satrapa, staroperzský chšaçapávan (ochranca krajiny), zodpovedný za správu a finančníctvo v danom obvode.

Dejiny Grécka a Satrapia · Satrapia a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Staroperzská ríša

Mapa ríše Staroperzská ríša (iné názvy: Perzská ríša, Perzská veľríša, Ríša Achajmenovcov) bol štátny útvar s jadrom v dnešnom Iráne v rokoch 550 pred Kr. až 330 pred Kr. Vládli v ňom Achajmenovci.

Dejiny Grécka a Staroperzská ríša · Staroperzská ríša a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Starovek

Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.

Dejiny Grécka a Starovek · Starovek a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Dejiny Grécka a Staroveký Rím · Staroveký Egypt a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Stredozemné more

Družicová snímka Stredozemného mora Stredozemné more Stredozemné more (po lat. Mare Nostrum – naše more, Mare Internum – vnútorné more) je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie.

Dejiny Grécka a Stredozemné more · Staroveký Egypt a Stredozemné more · Pozrieť viac »

Theodosius I. (Byzantská ríša)

Theodosius I. plným meno Flavius Theodosius Flaccus, známy aj ako Theodosius Veľký (* 11. január 347 – † 17. január 395) bol v rokoch 379 až 394 cisárom východu Rímskej ríše a od roku 394 posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše, ktorá sa po jeho smrti v roku 395 rozdelila na dve časti, východnú a západnú.

Dejiny Grécka a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Staroveký Egypt a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Víno

viniča hroznorodého Víno alebo hroznové víno je alkoholický nápoj, ktorý sa vyrába alkoholovým kvasením vylisovanej šťavy z plodov viniča hroznorodého (hrozna).

Dejiny Grécka a Víno · Staroveký Egypt a Víno · Pozrieť viac »