5 vzťahy: Ali paša z Janiny, Cisár, Dubrovnícka republika, Francúzska koloniálna ríša, Mihăil Kogălniceanu.
Ali paša z Janiny
Ali paša z Janiny (iné mená pozri nižšie;* 1741 alebo 1744, Tepelenë† 5. február 1822, Janina) bol albánsky šľachtic, vojenský veliteľ a dobrodruh, spočiatku polo-autonómny správca, neskôr relatívne samostatný vládca Janinského pašalíku, ktorý odtrhol od Osmanskej ríše.
Nový!!: Francúzske cisárstvo a Ali paša z Janiny · Pozrieť viac »
Cisár
Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.
Nový!!: Francúzske cisárstvo a Cisár · Pozrieť viac »
Dubrovnícka republika
Dubrovnícka republika (iné názvy: Ragúska republikaChorvátsky názov Dubrovnik je odvodený od slova dúbrava, dubového hája podľa ľudovej etymológie. Názov Jadranského mesta Dubrovník je prvýkrát spomínaný v zmluve bosnianskeho bána Kulina. Názov Dubrovník sa začal používať už od 14. storočia. Ragusa je latinské, dalmátske a talianske pomenovanie pre Dubrovník. Odvodzuje sa zo slova (grécky ξαυ: xau, skalný zráz alebo strmý kopec). Názov sa menil do rôznych podôb Rausium, Rhagusium, Ragusium alebo Rausia (dokonca aj Lavusa, Labusa, Raugia a Rachusa) a nakoniec na Ragusa. Oficiálna zmena mena z Ragusy na Dubrovník vstúpila do platnosti po prvej svetovej vojne. Pôvodný latinský názov republiky bol Communitas Ragusina, t. j. Ragúska obec alebo komunita, v 14. storočí bola premenovaná na lat. Respublica Ragusina a tal. Repubblica di Ragusa Ragúska republika., Republika svätého Blažeja (Vlaha)) bola aristokratická mestská a námorná republika na juhu Dalmácie s centrom v Dubrovníku.
Nový!!: Francúzske cisárstvo a Dubrovnícka republika · Pozrieť viac »
Francúzska koloniálna ríša
Francúzske kolónie na mape sveta. Svetlou farbou: prvé francúzska ríša, tmavou farbou: druhá francúzska ríša Francúzska koloniálna ríša (iné výrazy: francúzske koloniálne impérium, francúzske kolónie) bola v 19.
Nový!!: Francúzske cisárstvo a Francúzska koloniálna ríša · Pozrieť viac »
Mihăil Kogălniceanu
Mihăil Kogălniceanu (iné mená: Mihăil Cogălniceanu, Mihail Kogălniceanu, svoje rané práce signoval aj pofrancúzštenou formou Michel de Kogalnitchan; 6. september 1817, Jasy1. júl 1891, Paríž) bol moldavský a rumunský právnik, liberálny politik a historik, viacnásobný minister a predseda vlády Rumunského kniežatstva v období od 11. októbra 1863 do 26. januára 1865.
Nový!!: Francúzske cisárstvo a Mihăil Kogălniceanu · Pozrieť viac »