Akkadská ríša a Sumeri

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Akkadská ríša a Sumeri

Akkadská ríša vs. Sumeri

Akkadská ríša alebo Akadská ríša alebo Akkad bol štát, ktorý existoval zhruba v rokoch 2340 až 2159 pred Kr. Sumeri alebo Sumerovia boli etnikum neznámeho pôvodu, ktoré žilo v južnej Mezopotámii, presnejšie v južnej Babylonii, asi najneskôr od konca 4.

Adab (mesto)

Mužská busta, Louvre Adab alebo Udab bolo staroveké sumerské mesto medzi Girsu a Nippurom.

Adab (mesto) a Akkadská ríša · Adab (mesto) a Sumeri · Pozrieť viac »

Amoriti

Amoriti alebo Amorejci (po akkadsky Amurru(m), v egyptských textoch Amar(a), Amor, po sumersky Martu) boli západosemitské kmene, ktoré sa v textoch vyskytujú v troch kontextoch, ktorých súvis či nesúvis nie je dodnes objasnený.

Akkadská ríša a Amoriti · Amoriti a Sumeri · Pozrieť viac »

Bahrajn

Bahrajn, dlhý tvar Bahrajnské kráľovstvo (arab.:  – Mamlaka al-Bahrajn), je ostrovný štát v Perzskom zálive.

Akkadská ríša a Bahrajn · Bahrajn a Sumeri · Pozrieť viac »

Cyprus

Cyprus, gr. Κύπρος (Kýpros), tr. Kibris, dlhý tvar Cyperská republika (po grécky Κυπριακή Δημοκρατία – Kypriakí Dimokratía), je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 75 kilometrov južne od Turecka.

Akkadská ríša a Cyprus · Cyprus a Sumeri · Pozrieť viac »

Elam

Mapa územia Elamskej ríše a blízkeho okolia Elam (po akkadsky a v Starom zákone Elam; po elamsky Chalamti) bolo územie a v rokoch asi 2700 pred Kr. až 539 pred Kr. štát v dnešnom západnom a juhozápadnom Iráne, čiže východne od južnej Mezopotámie.

Akkadská ríša a Elam · Elam a Sumeri · Pozrieť viac »

Kiš

Kiš, ruiny na mieste vykopávok. Kiš, neďaleko dnešného Tell al-Uhaymir, je významná archeologická lokalita v guvernoráte Babil (Irak), ktorá sa nachádza 80 km južne od Bagdadu a 12 km východne od starovekého mesta Babylon.

Akkadská ríša a Kiš · Kiš a Sumeri · Pozrieť viac »

Kréta

Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.

Akkadská ríša a Kréta · Kréta a Sumeri · Pozrieť viac »

Kult

Kult môže byť.

Akkadská ríša a Kult · Kult a Sumeri · Pozrieť viac »

Malá Ázia

Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.

Akkadská ríša a Malá Ázia · Malá Ázia a Sumeri · Pozrieť viac »

Mezopotámia

Mezopotámia (z) je názov.

Akkadská ríša a Mezopotámia · Mezopotámia a Sumeri · Pozrieť viac »

Omán

Omán, dlhý tvar Ománsky sultanát je arabský štát v juhozápadnej Ázii, presnejšie v juhovýchodnej časti Arabského polostrova, ležiaci na pobreží pri Arabskom mori a Ománskom zálive.

Akkadská ríša a Omán · Omán a Sumeri · Pozrieť viac »

Rimuš

Britské múzeum Rimuš, asi 2279 – 2270 pred Kr.

Akkadská ríša a Rimuš · Rimuš a Sumeri · Pozrieť viac »

Sargon Akkadský

Sargon Akkadský - Sargon I. (po akkadsky Šarrum-kínum, vládol 2340 – 2284 pred Kr. (alebo 2334 – 2279 alebo 2371-2315 pred Kr.) bol akkadský kráľ, ktorý založil prvú veľkú ríšu na území Mezopotámie – predtým tu existovali iba mestské štáty. K jeho pôvodu sa viažu legendy, jedna z nich hovorí, že jeho otec bol nomád, ktorý sa zaplietol s kňažkou a keďže tie nemohli mať deti po narodení ho matka dala do košíka a pustila ho po prúde rieky (podobne ako Mojžiša), on sa dostal na dvor kráľa Ur-Zababu v Kiši. U tohto kráľa sa stal hlavným komorníkom, neskôr ho však zvrhol a po víťazstve nad kráľom Lugalzagezim z Uruku sa stal pánom celej Babylonie. Sargon, sám semitského, nie sumerského pôvodu, si zvolil za hlavné mesto Akkad a podľa tohto mesta bolo pomenované kráľovstvo aj národ. Uskutočnil niekoľko výbojov proti okolitým krajinám. Podľa nesúdobých literárnych textov Sargon dobyl rozsiahle územie od Stredozemného mora až po Perzský záliv - stal sa pánom celej Babylonie, dobyl väčšinu Sumeru a Elamu. Sargon tak vytvoril prvú ríšu v dejinách. Nie je isté, či natrvalo ovládol, ale každopádne bojoval, aj s týmito územiami: Ebla (veľmi významné sýrske mesto), Cyprus, Kréta, Magan (asi Omán), Dilmun (asi ostrovy Bahrajn a Failaka) a stredná Anatólia. Akkadská armáda bola údajne veľmi krutá – keď dobyla nejaké mesto, strhli jej príslušníci hradby a pobili alebo zotročili všetkých obyvateľov. Mesto Akkad bolo dôležitým obchodným centrom a prístavom, kotvili v ňom lode privážajúce tovar až z Egypta či Indie. V ríši, ktorú Sargon založil, boli vyberané pomerne vysoké dane a tribúty, čo síce zaisťovalo blahobyt centra, ale neskôr malo za následok početné vzbury obyvateľstva. Dovoz nedostatkových surovín (najmä dreva, kameňa a kovov) bol priamo kontrolovaný a riadený štátom. Zriadená bola aj stála armáda so silou 5400 mužov a účinná byrokracia. Sargon Akkadský, ktorý používal titul „kráľ štyroch svetových strán“, sa stal v neskoršom mezopotámskom písomníctve prototypom úspešného vládcu a príbehy o ňom sa tradovali väčšinu 2. a 1. tisícročia pred Kr. (eposy, fiktívne biografie atď.). Sargon sa objavuje ako legendárna postava v novoasýrskej literatúre z 8. až 7. storočia pred Kr. Tabuľky s fragmentmi Legendy o narodení Sargonova sa našli v Aššurbanipalovej knižnici.

Akkadská ríša a Sargon Akkadský · Sargon Akkadský a Sumeri · Pozrieť viac »

Sippar

Šamašovi zviera. Štýl tejto pečate naznačuje, že pochádza z dielne v Sippare.Al-Gailani Werr, L., 1988. Studies in the chronology and regional style of Old Babylonian Cylinder Seals. Bibliotheca Mesopotamica, Volume 23. Sippar bolo staroveké blízkovýchodné sumerské a neskôr babylonské mesto na východnom brehu rieky Eufrat.

Akkadská ríša a Sippar · Sippar a Sumeri · Pozrieť viac »