Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Filozofia a Filozofická antropológia
Filozofia a Filozofická antropológia mať 119 veci spoločné (v Úniapédia): A posteriori, Antropológia, Aristoteles, Ateizmus, Augustín z Hippa, Auguste Comte, Človek rozumný, Boh, Bonaventúra, Bytie, Démokritos, Dejiny, Dejiny filozofie, Dialektický materializmus, Dialektika, Dobro, Dualizmus (filozofia), Duša, Edmund Husserl, Empíria, Empirizmus, Etika, Existencia (filozofia), Existencializmus, Fenomenológia, Filozofia života, Friedrich Engels, Friedrich Nietzsche, Fyzika, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, ..., Grécka filozofia, Grécke jazyky, Hans-Georg Gadamer, Hérakleitos, Henri Bergson, Hermeneutika, Hmota (filozofia), Hodnota (filozofia), Hylémorfizmus, Idea, Idealizmus, Immanuel Kant, Indukcia, Intuícia, Jacques Derrida, Jean-Paul Sartre, Judaizmus, Karl Jaspers, Karl Marx, Kategória (filozofia), Kopernikovský obrat, Kresťanstvo, Kultúra (spoločenské vedy), Latinčina, Logos, Martin Buber, Martin Heidegger, Marxizmus, Materializmus, Max Scheler, Mýtus, Metafyzika, Metóda, Mravnosť, Nadčlovek, Náboženstvo, Nihilizmus, Novoplatonizmus, Objektívna realita, Ontológia, Osoba, Osud, Osvietenstvo, Parmenides (filozof), Patristika, Platón, Pozitivizmus, Pravda (filozofia), Príroda, Predmet, Predsokratovská filozofia, Priestor (filozofia), Princíp (filozofia), Racionalizmus (filozofia), Realita, Reflexia (filozofia), Religionistika, René Descartes, Rozum, Søren Kierkegaard, Skúsenosť, Sloboda, Slobodná vôľa, Sociológia, Sofista, Sokrates, Spása, Starovek, Staroveké Grécko, Subjekt (filozofia), Substancia (filozofia), Svedomie, Svet, Syntéza, Technika, Teológia, Tomáš Akvinský, Transcendencia, Vôľa k moci, Veda, Vedomie, Vesmír, Zlo, Zmysel (filozofia), Zmyslový orgán, Zodpovednosť (etika), 18. storočie, 19. storočie, 20. storočie. Rozbaliť index (89 viac) »
A posteriori
A posteriori je latinský výraz, ktorý znamená.
A posteriori a Filozofia · A posteriori a Filozofická antropológia ·
Antropológia
Antropológia je veda alebo súbor vied o človeku, a to presnejšie v týchto možných významoch.
Antropológia a Filozofia · Antropológia a Filozofická antropológia ·
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Aristoteles strávil v Platónovej akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením.
Aristoteles a Filozofia · Aristoteles a Filozofická antropológia ·
Ateizmus
Baron Paul d'Holbach – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov. Richard Dawkins – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám. Ateizmus (iné názvy: pejoratívne bezbožnosť; expresívne bohaprázdnosť, neznabožstvo, neznajbožstvo; z gr. atheos.
Ateizmus a Filozofia · Ateizmus a Filozofická antropológia ·
Augustín z Hippa
Svätý Augustín, vl.
Augustín z Hippa a Filozofia · Augustín z Hippa a Filozofická antropológia ·
Auguste Comte
Auguste Comte (celým menom Isidore Marie Auguste François Xavier Comte) (* 19. január 1798, Montpellier, Francúzsko – † 5. september 1857, Paríž) bol francúzsky filozof, zakladateľ pozitivizmu.
Auguste Comte a Filozofia · Auguste Comte a Filozofická antropológia ·
Človek rozumný
Človek rozumný (iné názvy: rozumný človek, zriedkavo: homo sapiens, staršie: človek múdry, ďalšie synonymá pozri nižšie) je jediný recentný druh rodu človek (Homo).
Filozofia a Človek rozumný · Filozofická antropológia a Človek rozumný ·
Boh
''Boh Stvoriteľ'' podľa Michelangela Michelangela Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť; podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný.
Boh a Filozofia · Boh a Filozofická antropológia ·
Bonaventúra
Svätý Bonaventúra alebo Bonaventura z Bagnoregia, rod.
Bonaventúra a Filozofia · Bonaventúra a Filozofická antropológia ·
Bytie
Bytie je všetko existujúce materiálne, ako aj ideálne, nezávisle od akéhokoľvek ďalšieho určenia; to, prostredníctvom čoho je niečo súcnom (ens); to, čo je identické v súcne, základ jestvujúcna.
Bytie a Filozofia · Bytie a Filozofická antropológia ·
Démokritos
Démokritos alebo Demokritos môže byť.
Démokritos a Filozofia · Démokritos a Filozofická antropológia ·
Dejiny
Dejiny alebo história sú/je.
Dejiny a Filozofia · Dejiny a Filozofická antropológia ·
Dejiny filozofie
Dejiny filozofie je filozofická disciplína, ktorá študuje filozofické myšlienky a koncepty v ich časovom vývoji.
Dejiny filozofie a Filozofia · Dejiny filozofie a Filozofická antropológia ·
Dialektický materializmus
Dialektický materializmus (skratka diamat) bol štátnou filozofiou socialistických štátov a zároveň ideologickým základom ich vied.
Dialektický materializmus a Filozofia · Dialektický materializmus a Filozofická antropológia ·
Dialektika
Dialektika môže byť.
Dialektika a Filozofia · Dialektika a Filozofická antropológia ·
Dobro
Dobro je z filozofického hľadiska to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napĺňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.
Dobro a Filozofia · Dobro a Filozofická antropológia ·
Dualizmus (filozofia)
Dualizmus je vo filozofii učenie, ktoré vychádza z názoru, že existujú dve protikladné podstaty sveta alebo dva protikladné princípy či dve substancie sveta.
Dualizmus (filozofia) a Filozofia · Dualizmus (filozofia) a Filozofická antropológia ·
Duša
gréckej mytológii Rastlinná, zvieracia a ľudská duša podľa kresťanov Duša (alebo v niektorých kontextoch nadvedomie) je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod.
Duša a Filozofia · Duša a Filozofická antropológia ·
Edmund Husserl
Edmund Husserl (* 8. apríl 1859, Prostějov – † 27. apríl 1938, Freiburg im Breisgau, Nemecko) bol nemecký filozof, zakladateľ a hlavný predstaviteľ fenomenológie ako filozofického smeru a hnutia súčasnej filozofie.
Edmund Husserl a Filozofia · Edmund Husserl a Filozofická antropológia ·
Empíria
Empíria (gr.) je skúsenosť ako prameň poznania alebo ako poznávacia metóda; vedecké pozorovania a pokusy.
Empíria a Filozofia · Empíria a Filozofická antropológia ·
Empirizmus
Empirizmus je filozofický smer - učenie, ktoré za zdroj poznatkov pokladá jedine skúsenosť (empíriu).
Empirizmus a Filozofia · Empirizmus a Filozofická antropológia ·
Etika
Etika je filozofická disciplína, náuka o ľudskom správaní, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy.
Etika a Filozofia · Etika a Filozofická antropológia ·
Existencia (filozofia)
Existencia (z neskorolatinského ex(s)istentia.
Existencia (filozofia) a Filozofia · Existencia (filozofia) a Filozofická antropológia ·
Existencializmus
Sartre Simone de Beauvoir, Jean-Paul Sartre a Che Guevara na Kube v roku 1960. Existencializmus alebo filozofia existencie je smer súčasnej filozofie (najväčší vplyv mal medzi rokmi 1920 – 1960), ktorý nadviazal o. i.
Existencializmus a Filozofia · Existencializmus a Filozofická antropológia ·
Fenomenológia
Fenomenológia je opisné skúmanie súborov javov; veda o fenoménoch alebo o javoch.
Fenomenológia a Filozofia · Fenomenológia a Filozofická antropológia ·
Filozofia života
Filozofia života je filozofický smer súčasnej filozofie, ktorý v spore s pozitivizmom a novokantovstvom utvára v poslednej tretine 19. storočia prvú ideovú formáciu poklasickej filozofie.
Filozofia a Filozofia života · Filozofia života a Filozofická antropológia ·
Friedrich Engels
Friedrich Engels (* 28. november 1820, Barmen, Nemecko – † 5. august 1895, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol systematizátor marxistickej filozofie; nemecký sociológ, filozof, ekonóm, žurnalista a továrnik; spolupracovník K. Marxa, vydavateľ 2.
Filozofia a Friedrich Engels · Filozofická antropológia a Friedrich Engels ·
Friedrich Nietzsche
Friedrich Wilhelm Nietzsche (* 15. október 1844, Röcken pri Lützene – † 25. august 1900, Weimar) bol nemecký filozof a filológ.
Filozofia a Friedrich Nietzsche · Filozofická antropológia a Friedrich Nietzsche ·
Fyzika
Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).
Filozofia a Fyzika · Filozofická antropológia a Fyzika ·
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Georg Wilhelm Friedrich Hegel (* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika).
Filozofia a Georg Wilhelm Friedrich Hegel · Filozofická antropológia a Georg Wilhelm Friedrich Hegel ·
Grécka filozofia
'''Aristoteles''', vrcholný predstaviteľ klasickej starogréckej filozofie Grécka filozofia je súčasť gréckej kultúry – filozofia, ktorú vytvára grécky národ od antiky až dodnes.
Filozofia a Grécka filozofia · Filozofická antropológia a Grécka filozofia ·
Grécke jazyky
Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.
Filozofia a Grécke jazyky · Filozofická antropológia a Grécke jazyky ·
Hans-Georg Gadamer
Pamätná tabuľa Hansa-Georga Gadamera vo Vroclave Hans-Georg Gadamer (* 11. február 1900, Marburg, Nemecko – † 13. marec 2002, Heidelberg) bol nemecký filozof a historik filozofie.
Filozofia a Hans-Georg Gadamer · Filozofická antropológia a Hans-Georg Gadamer ·
Hérakleitos
Hérakleitos (iné názvy: Hérákleitos, Herakleitos, Heraklit, Héraklit) môže byť.
Filozofia a Hérakleitos · Filozofická antropológia a Hérakleitos ·
Henri Bergson
Henri Bergson (* 18. október 1859, Paríž, Francúzsko – † 4. január 1941, Paríž) bol francúzsky filozof, predstaviteľ intuitivizmu a filozofie života.
Filozofia a Henri Bergson · Filozofická antropológia a Henri Bergson ·
Hermeneutika
Hermeneutika (z gr. ἑρμηνεύειν, herméneuein - vysvetľovať, zvestovať) je umenie a teória vysvetľovania, neskôr sa výraz „hermeneutika“ používa na označenie alebo ako súčasť označenia rôznych filozofém, no najmä v spojení s prívlastkom filozofická.
Filozofia a Hermeneutika · Filozofická antropológia a Hermeneutika ·
Hmota (filozofia)
Hmota vo filozofii (a pôvodne aj vo fyzike) je abstrakcia protikladu ducha.
Filozofia a Hmota (filozofia) · Filozofická antropológia a Hmota (filozofia) ·
Hodnota (filozofia)
Hodnota je významový útvar/proces, ktorého špecifikum spočíva v uvedomení/uvedomovaní si spôsobilosti dajakej entity uspokojiť/uspokojovať potrebu, a to či už bezprostredne, alebo svojimi dôsledkami.
Filozofia a Hodnota (filozofia) · Filozofická antropológia a Hodnota (filozofia) ·
Hylémorfizmus
Hylémorfizmus (gr.) je spolupôsobenie látky a formy, pričom forma existuje len ako realizovaná v látke.
Filozofia a Hylémorfizmus · Filozofická antropológia a Hylémorfizmus ·
Idea
Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom.
Filozofia a Idea · Filozofická antropológia a Idea ·
Idealizmus
Idealizmus je filozofický smer, ktorý vychádza z tézy, že prvotným, čiže tým, od čoho závisí všetko ostatné, je niečo ideálne alebo duchovné, napr.
Filozofia a Idealizmus · Filozofická antropológia a Idealizmus ·
Immanuel Kant
Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.
Filozofia a Immanuel Kant · Filozofická antropológia a Immanuel Kant ·
Indukcia
Indukcia môže byť.
Filozofia a Indukcia · Filozofická antropológia a Indukcia ·
Intuícia
Intuícia (z lat. in-tueor, in-tuitum) znamená vhľad, alebo náhľad a v súčasnom užití obvykle označuje schopnosť rychlého chápania, odhadu a rozhodovania, ktoré nie je sprostredkované žiadnym uvažovaním aj keď býva prevádzané pocitom jasnosti a istoty, nie je podložené žiadnymi dôvodmi.
Filozofia a Intuícia · Filozofická antropológia a Intuícia ·
Jacques Derrida
Jacques Derrida (* 15. júl 1930, El-Biar, Alžírsko – † 8. október 2004, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky filozof, predstaviteľ postmodernej filozofie.
Filozofia a Jacques Derrida · Filozofická antropológia a Jacques Derrida ·
Jean-Paul Sartre
Jean-Paul Sartre (* 21. jún 1905, Paríž, Francúzsko – † 15. apríl 1980, Paríž) bol francúzsky filozof a spisovateľ, hlavný predstaviteľ existencializmu, ktorý dokázal prepojiť filozofiu a beletriu.
Filozofia a Jean-Paul Sartre · Filozofická antropológia a Jean-Paul Sartre ·
Judaizmus
Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).
Filozofia a Judaizmus · Filozofická antropológia a Judaizmus ·
Karl Jaspers
Karl Theodor Jaspers (* 23. február 1883, Oldenburg – † 26. február 1969, Bazilej) bol nemecký filozof, predstaviteľ existencializmu, filozof dejín.
Filozofia a Karl Jaspers · Filozofická antropológia a Karl Jaspers ·
Karl Marx
Karl Heinrich Marx (* 5. máj 1818, Trier, Nemecký spolok, (dnes Nemecko) – † 14. marec 1883, Londýn) bol nemecký filozof, ekonóm, historik, novinár, ideológ robotníckeho hnutia.
Filozofia a Karl Marx · Filozofická antropológia a Karl Marx ·
Kategória (filozofia)
Kategória alebo kategoriálny významový útvar je relatívne základný a najvšeobecnejší významový útvar, ktorý je výsledkom poznania všetkých entít reality z istého (napríklad filozofického, špeciálnovedného atď.) hľadiska.
Filozofia a Kategória (filozofia) · Filozofická antropológia a Kategória (filozofia) ·
Kopernikovský obrat
Kopernikovský obrat (iné názvy: kopernikánsky obrat, Kopernikov obrat, kopernikovský prevrat, Kopernikov prevrat, kopernikovská revolúcia, Kopernikova revolúcia) môže znamenať.
Filozofia a Kopernikovský obrat · Filozofická antropológia a Kopernikovský obrat ·
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Filozofia a Kresťanstvo · Filozofická antropológia a Kresťanstvo ·
Kultúra (spoločenské vedy)
Azerbajdžane. Kultúra (z lat. cultura odvodené od colere, čo znamená "pestovať") je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu.
Filozofia a Kultúra (spoločenské vedy) · Filozofická antropológia a Kultúra (spoločenské vedy) ·
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Filozofia a Latinčina · Filozofická antropológia a Latinčina ·
Logos
gréckom písme Logos je slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, zmysel, myšlienkový obsah/náplň.
Filozofia a Logos · Filozofická antropológia a Logos ·
Martin Buber
Martin Buber (* 8. február 1878, Viedeň – † 13. jún 1965, Jeruzalem) bol izraelský filozof, sociológ a pedagóg; predstaviteľ filozofie náboženstva a filozofie dialógu.
Filozofia a Martin Buber · Filozofická antropológia a Martin Buber ·
Martin Heidegger
Martin Heidegger (* 26. september 1889, Meßkirch, Nemecko – † 26. máj 1976, Freiburg im Breisgau) bol nemecký filozof, básnik, žiak a nasledovník Edmunda Husserla, zakladateľ fundamentálnej ontológie.
Filozofia a Martin Heidegger · Filozofická antropológia a Martin Heidegger ·
Marxizmus
Marxizmus je v užšom zmysle filozofická, ekonomická a politická teória Karla Marxa (a prípadne aj Friedricha Engelsa), v širšom zmysle filozofický a ekonomický smer vychádzajúci z tejto teórie, či súhrnný názov rozličných interpretácií a ďalších aplikácií tejto teórie.
Filozofia a Marxizmus · Filozofická antropológia a Marxizmus ·
Materializmus
Materializmus je typ filozofickej reflexie, v kategoriálnej matrici ktorej dominuje spojenie kategórie hmoty a kategórie nestvorenosti alebo kategórie prvotnosti.
Filozofia a Materializmus · Filozofická antropológia a Materializmus ·
Max Scheler
Max Scheler (* 22. august 1874, Mníchov, Nemecko – † 19. máj 1928, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) bol nemecký filozof, jeden zo zakladateľov filozofickej antropológie, fenomenologickej axiológie a sociológie poznania.
Filozofia a Max Scheler · Filozofická antropológia a Max Scheler ·
Mýtus
Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á.
Filozofia a Mýtus · Filozofická antropológia a Mýtus ·
Metafyzika
Metafyzika je také zameranie filozofie, ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to, čo mu ako takému prináleží, bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno), kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí, a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie, ako aj pokiaľ ide o jeho účel.
Filozofia a Metafyzika · Filozofická antropológia a Metafyzika ·
Metóda
Metóda je uvedomelý a cieľavedomý postup, určitým spôsobom usporiadaná činnosť alebo usporiadanie operácií, pretvárajúcich východiskové danosti istej cieľavedomej činnosti na jej zamýšľaný (čiastočne alebo úplne realizovaný) cieľ.
Filozofia a Metóda · Filozofická antropológia a Metóda ·
Mravnosť
Mravnosť je súhrn zmýšľaní resp.
Filozofia a Mravnosť · Filozofická antropológia a Mravnosť ·
Nadčlovek
Nadčlovek je človek, ktorý sa stal dokonalým zo svojho vitálneho pôvodu a nie tým, že ho vychovali iní alebo že sa vychoval sám.
Filozofia a Nadčlovek · Filozofická antropológia a Nadčlovek ·
Náboženstvo
Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.
Filozofia a Náboženstvo · Filozofická antropológia a Náboženstvo ·
Nihilizmus
Nihilizmus je filozofický pohľad, ktorý má odmietavý postoj smerom k domnelo zmysluplným aspektom života.
Filozofia a Nihilizmus · Filozofická antropológia a Nihilizmus ·
Novoplatonizmus
Novoplatonizmus alebo neoplatonizmus je neskorá forma starogréckej filozofie, ktorá nasledovala po strednom platonizme, a v ktorej sa miešali antické prvky myslenia s náboženstvom a s orientálnou filozofiou; v tomto smere začal Plotinos v 3.
Filozofia a Novoplatonizmus · Filozofická antropológia a Novoplatonizmus ·
Objektívna realita
Objektívna realita alebo realita je to, čo existuje nezávisle od ľudského vedomia; hmotný svet ako taký vo všetkých svojich formách a prejavoch, zdroj ľudských pôžitkov, pojmov a poznatkov.
Filozofia a Objektívna realita · Filozofická antropológia a Objektívna realita ·
Ontológia
Ontológia je filozofické učenie o bytí, filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá bytím alebo súcnom ako súcnom.
Filozofia a Ontológia · Filozofická antropológia a Ontológia ·
Osoba
Osoba môže byť.
Filozofia a Osoba · Filozofická antropológia a Osoba ·
Osud
Osud (iné názvy: údel; knižne zastarano: lós; knižne: sudba, fátum, moira) je moc, ktorej je všetko, i konanie človeka, podriadené.
Filozofia a Osud · Filozofická antropológia a Osud ·
Osvietenstvo
Encyklopédie Jean-Jacques Rousseau, významná osobnosť osvietenstva Osvietenstvo bolo filozofický smer, kultúrne hnutie, životný postoj a dejinné obdobie s cieľom nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú a politickú autoritu názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou.
Filozofia a Osvietenstvo · Filozofická antropológia a Osvietenstvo ·
Parmenides (filozof)
Parmenides alebo Parmenidés (* okolo 540 pred Kr. – † 470 pred Kr.) bol starogrécky filozof, predstaviteľ eleatskej školy.
Filozofia a Parmenides (filozof) · Filozofická antropológia a Parmenides (filozof) ·
Patristika
Patristika je spoločný názov pre pôsobenie tzv.
Filozofia a Patristika · Filozofická antropológia a Patristika ·
Platón
Platón (-slovenský tvar kodifikovaný od roku 1940; staršie: Platon, PlatoPlato. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1931;; * 428 pred Kr./427 pred Kr. – † 347 pred Kr.) bol Sokratov žiak, spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof.
Filozofia a Platón · Filozofická antropológia a Platón ·
Pozitivizmus
Pozitivizmus je súčasný filozofický smer, ktorý vychádza z toho, čo je pozitívne, čiže dané, faktické.
Filozofia a Pozitivizmus · Filozofická antropológia a Pozitivizmus ·
Pravda (filozofia)
Pravda je filozofická kategória.
Filozofia a Pravda (filozofia) · Filozofická antropológia a Pravda (filozofia) ·
Príroda
Pohľad na Zem. Úder blesku počas erupcie sopky Galunggung v roku 1982 Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.
Filozofia a Príroda · Filozofická antropológia a Príroda ·
Predmet
Predmet alebo objekt môže byť.
Filozofia a Predmet · Filozofická antropológia a Predmet ·
Predsokratovská filozofia
Predsokratovská filozofia alebo raná grécka filozofia bola prvou etapou vývinu starovekej gréckej filozofie.
Filozofia a Predsokratovská filozofia · Filozofická antropológia a Predsokratovská filozofia ·
Priestor (filozofia)
Priestor je entita či aspekt, výsledkom poznania ktorého sú rôzne filozofické, mytologické, vedecké atď.
Filozofia a Priestor (filozofia) · Filozofická antropológia a Priestor (filozofia) ·
Princíp (filozofia)
Princíp je to, z čoho niečo pochádza, alebo z čoho sa niečo poznáva.
Filozofia a Princíp (filozofia) · Filozofická antropológia a Princíp (filozofia) ·
Racionalizmus (filozofia)
Racionalizmus je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné druhy rozumu, myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí.
Filozofia a Racionalizmus (filozofia) · Filozofická antropológia a Racionalizmus (filozofia) ·
Realita
Realita môže byť.
Filozofia a Realita · Filozofická antropológia a Realita ·
Reflexia (filozofia)
Reflexia je vyšší stupeň vedomia a duchovnosti, premýšľanie o vlastnom zážitkovom prúde, procesoch vlastného vedomia (u Aristotela vedenie o vedení).
Filozofia a Reflexia (filozofia) · Filozofická antropológia a Reflexia (filozofia) ·
Religionistika
Náboženské symboly 1. riadok: kresťanstvo, judaizmus, hinduizmus 2. riadok: islam, budhizmus, šintoizmus 3. riadok: sikhizmus, bahaizmus, džinizmus Religionistika, (z lat. religio – viera, náboženstvo) je humanitná vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom relígií (náboženstviev), kultov a mytologických predstáv predchádzajúcich vzniku náboženstva.
Filozofia a Religionistika · Filozofická antropológia a Religionistika ·
René Descartes
René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch.
Filozofia a René Descartes · Filozofická antropológia a René Descartes ·
Rozum
Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.
Filozofia a Rozum · Filozofická antropológia a Rozum ·
Søren Kierkegaard
Søren Aabye Kierkegaard (* 5. máj 1813, Kodaň, Dánsko – † 11. november 1855, Kodaň) bol dánsky filozof, spisovateľ a teológ, ktorý vychádzal z filozoficko-metafyzického predpokladu, že (dospelý) človek sa odlišuje tak od prírody ako aj od Boha.
Filozofia a Søren Kierkegaard · Filozofická antropológia a Søren Kierkegaard ·
Skúsenosť
Skúsenosť je podstatná stránka vzťahov človeka k okolitému svetu, ktorá súvisí so spracúvaním dojmov o okolitom svete (čo sa uskutočňuje vedome a zároveň s učením), alebo získané znalosti, schopnosti a zručnosti technického a metodického charakteru.
Filozofia a Skúsenosť · Filozofická antropológia a Skúsenosť ·
Sloboda
Sloboda vedie ľud na barikády Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce; preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.
Filozofia a Sloboda · Filozofická antropológia a Sloboda ·
Slobodná vôľa
Slobodná vôľa je schopnosť používať energiu a rozhodnosť nezávisle, bezpodmienečne.
Filozofia a Slobodná vôľa · Filozofická antropológia a Slobodná vôľa ·
Sociológia
Sociológia je vo všeobecnosti veda o spoločnosti.
Filozofia a Sociológia · Filozofická antropológia a Sociológia ·
Sofista
Sofista môže byť.
Filozofia a Sofista · Filozofická antropológia a Sofista ·
Sokrates
Sokrates (iný zápis: Sókrates, Sókratés,; * asi 469 pred Kr., Atény – † 399 pred Kr., Atény) bol starogrécky filozof, tvorca osobitného štýlu/typu filozofovania, ktoré sa opiera o dialóg.
Filozofia a Sokrates · Filozofická antropológia a Sokrates ·
Spása
Spása alebo spasenie (v niektorých kontextoch aj vykúpenie) môže byť.
Filozofia a Spása · Filozofická antropológia a Spása ·
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Filozofia a Starovek · Filozofická antropológia a Starovek ·
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Filozofia a Staroveké Grécko · Filozofická antropológia a Staroveké Grécko ·
Subjekt (filozofia)
Subjekt je to, čo leží pod, v základe.
Filozofia a Subjekt (filozofia) · Filozofická antropológia a Subjekt (filozofia) ·
Substancia (filozofia)
Substancia alebo podstata (lat. substantia) je niečo, čo spočíva v základe, podstata, zložka reálne existujúcich vecí, ktorá nie je na inom, ale je sama v sebe.
Filozofia a Substancia (filozofia) · Filozofická antropológia a Substancia (filozofia) ·
Svedomie
Svedomie je vnútorná inštancia, „mlčanlivé volanie“, ktoré vedie súdy človeka o tom, čo sám spôsobil alebo čo sa chystá spôsobiť.
Filozofia a Svedomie · Filozofická antropológia a Svedomie ·
Svet
Svet môže byť.
Filozofia a Svet · Filozofická antropológia a Svet ·
Syntéza
Syntéza je spájanie, spojenie jednotlivých častí, zložiek do celku; zlučovanie, zlúčenie; jedna zo základných metód a myšlienkových operácií, spočívajúca v spájaní častí do celku.
Filozofia a Syntéza · Filozofická antropológia a Syntéza ·
Technika
Technika môže byť.
Filozofia a Technika · Filozofická antropológia a Technika ·
Teológia
Teológia (z gr. theologia (θεολογία) Podľa Léon-Dufoura je teológia je ľudský spôsob hovorenia o Bohu. Podľa Hansa Künga je teológia učenie o Bohu, ktoré by v prípade absolutizácie pritakávacej teológie (afirmatívnej teológie), t. j. bez zápornej teológie (negatívnej teológie), robilo Boha výtvorom nášho rozumu, projekciou našej fantázie, ba viedlo napokon k modloslužbe.
Filozofia a Teológia · Filozofická antropológia a Teológia ·
Tomáš Akvinský
Svätý Tomáš Akvinský (* 1224 alebo 1225, zámok Roccasecca pri Akvine (Neapol) – † 7. marec 1274, kláštor Fossanova pri Ríme) bol taliansky filozof a teológ, prvý zo scholastických cirkevných učiteľov, princeps philosophorum (knieža filozofov), najväčší predstaviteľ katolíckej filozofie, žiak Alberta Veľkého.
Filozofia a Tomáš Akvinský · Filozofická antropológia a Tomáš Akvinský ·
Transcendencia
Transcendencia je prekračovanie hraníc medzi dvoma oblasťami, z tohto sveta do tamtoho či onoho (do transcendentna).
Filozofia a Transcendencia · Filozofická antropológia a Transcendencia ·
Vôľa k moci
Vôľa k moci je podľa F. Nietzscheho základný princíp všetkého živého, základná sila a produktívny, tvorivý faktor.
Filozofia a Vôľa k moci · Filozofická antropológia a Vôľa k moci ·
Veda
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte.
Filozofia a Veda · Filozofická antropológia a Veda ·
Vedomie
Vedomie je komplexný pojem z medicíny, psychológie a filozofie, kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého.
Filozofia a Vedomie · Filozofická antropológia a Vedomie ·
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr. kosmos, lat. universum) môže byť.
Filozofia a Vesmír · Filozofická antropológia a Vesmír ·
Zlo
Zlo (z praslov. koreňa *zъlъ od ie. koreňa *ǵʰulo- s významom „krivý, pokrivený, odchyľujúci sa od správnej cesty“) je všetko škodlivé, ošklivé a záporné v živote, všetko, čo protirečí blahu, čo ho narúša alebo ničí, protiklad dobra, podľa chápania ktorého sa riadi aj chápanie zla.
Filozofia a Zlo · Filozofická antropológia a Zlo ·
Zmysel (filozofia)
Zmysel je logický, etický, kauzálny, teleologický, estetický významový útvar viažuci sa s dianím,vetou, slovom, dielom.
Filozofia a Zmysel (filozofia) · Filozofická antropológia a Zmysel (filozofia) ·
Zmyslový orgán
Zmyslový orgán je orgán tvorený nervovými útvarmi, ktoré slúžia na príjem signálov, informujúcich o zmenách v prostredí (exterorecepcia) a vo vnútri organizmu (interorecepcia).
Filozofia a Zmyslový orgán · Filozofická antropológia a Zmyslový orgán ·
Zodpovednosť (etika)
Zodpovednosť je morálna vlastnosť, ktorá predpokladá komplementárny vzťah medzi skutkami človeka a jeho svedomím v intenciách morálneho systému, na ktorom človek nesúci zodpovednosť vedome a slobodne participuje a ktorý prijal.
Filozofia a Zodpovednosť (etika) · Filozofická antropológia a Zodpovednosť (etika) ·
18. storočie
18.
18. storočie a Filozofia · 18. storočie a Filozofická antropológia ·
19. storočie
19.
19. storočie a Filozofia · 19. storočie a Filozofická antropológia ·
20. storočie
20.
20. storočie a Filozofia · 20. storočie a Filozofická antropológia ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Filozofia a Filozofická antropológia majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Filozofia a Filozofická antropológia
Porovnanie medzi Filozofia a Filozofická antropológia
Filozofia má 579 vzťahom, pričom Filozofická antropológia má 212. Ako oni majú spoločného 119, index Jaccard je 15.04% = 119 / (579 + 212).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Filozofia a Filozofická antropológia. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
