Démétér a Staroveké Grécko

Skratky: Rozdiely, Podobnosti, Jaccard Podobnosť koeficient, Referencie.

Rozdiel medzi Démétér a Staroveké Grécko

Démétér vs. Staroveké Grécko

Démétér Démétér (iné názvy: Déméter, Demeter, Demetra, Démétra, Déo, Déó; po grécky Δημήτηρ - Démétér, Δήμητρα - Démétra alebo Δηώ - Déó; po lat. Ceres) bola dcéra Titana Krona a jeho manželky Rheie, bohyňa plodnosti, zeme, roľníctva, úrody, obilia, potravín a plodnosti zeme. Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.

Afrodita

Afrodita syrakúzska. Mramor, rímska kópia z 2. storočia podľa gréckeho originálu zo 4. storočia pred Kr.; krk, hlava a ľavá ruka sú reštaurácie od Antonia Canovu. Nájdené v Baiae v južnom Taliansku. Národné archeologické múzeum v Aténach. Afrodita (iné názvy: Afrodité, Afrodíté, Afrodíta;, iný prepis Afrodíté – doslova „tá, ktorá povstala z morskej peny (ἀφρός)") je grécka bohyňa krásy.

Afrodita a Démétér · Afrodita a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Apolón

mramorová socha Apolón (-podľa PSP) alebo Apollón (starogr. Ἀπόλλων – Apollón) je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojča bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea.

Apolón a Démétér · Apolón a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Argos (mesto na Peloponéze)

Argos (gr. Άργος – Argos, tal. Argo) je mesto v Grécku na Peloponézskom polostrove, v kraji Argolida, v blízkosti prístavu Nafplio.

Argos (mesto na Peloponéze) a Démétér · Argos (mesto na Peloponéze) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Arkádia (historické územie)

Dimitsana – tradičná arkádska dedina Arkádia (gr. Αρκαδία – Arkadia) je historické územie na Peloponéze v Grécku.

Arkádia (historické územie) a Démétér · Arkádia (historické územie) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Atény

Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).

Atény a Démétér · Atény a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Atika (polostrov)

Polostrov Atika na mape Grécka Atika alebo (pre súčasnosť aj) Attiki (gr. Αττική - starogr. Attiké/novogr. Attiki) je historické územie na juhu Grécka.

Atika (polostrov) a Démétér · Atika (polostrov) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Boiótia

Boiótia Arachova Arachove. Boiótia (gr. Βοιωτία; po slovensky historicky aj Bojócia alebo Bojótia; po latinsky Boetia), resp.

Boiótia a Démétér · Boiótia a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Cyprus

Cyprus, gr. Κύπρος (Kýpros), tr. Kibris, dlhý tvar Cyperská republika (po grécky Κυπριακή Δημοκρατία – Kypriakí Dimokratía), je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 75 kilometrov južne od Turecka.

Cyprus a Démétér · Cyprus a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Dilos

Poloha ostrova Dilos resp.

Démétér a Dilos · Dilos a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Dionýzos

kardinála Richelieu, Louvre) Dionýzos (iné názvy: Dionysos, Dionýsos, Dionýz, Bakchos, Bakchus; po grécky Dionysos/iný prepis Dionýsos alebo Bakchos, po lat. Dionysus alebo Bacchus) bol starogrécky a starorímsky boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti, zábavy, náboženskej extázy a divadla.

Démétér a Dionýzos · Dionýzos a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Eset

Pisár Iunej prináša obeť Usireovi a Eset Eset alebo Éset (grécky Izis, rekonštruovaná výslovnosť Úsat) je staroegyptská bohyňa, manželka vládcu podsvetia Usireva a matka sokolieho boha Hora, ktorá predstavuje archetyp manželky a matky.

Démétér a Eset · Eset a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Hádes (boh)

Persefony (ako Isis) a Pluta (ako Serapisa), zo svätyne egyptských bohov v Gortyne, polovica 2. storočia, Archeologické múzeum v Heraklione Hádes alebo Hádés alebo zastarano Hades (po grécky Hádes/iný prepis:Hádés, po latinsky Pluto) je v gréckej mytológii boh podsvetia.

Démétér a Hádes (boh) · Hádes (boh) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Hélios

Hélios Hélios alebo Helios (- Hélios, latiniz. Helius) v starogréckej mytológii syn Titana Hyperiona a jeho manželky Theie, boh a zosobnenie Slnka.

Démétér a Hélios · Hélios a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Héra (bohyňa)

2. storočia. Louvre, Paríž Héra (iné názvy: Héré, zastarano Hera či Here; po grécky Ἥρα - Héra alebo Ἥρη - Héré) je v starogréckej mytológii hlavná bohyňa manželstva, žien a rodiny, ochraňuje rodiace ženy a deti.

Démétér a Héra (bohyňa) · Héra (bohyňa) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Herakles (mytológia)

Herakles, bronzová socha, rímska kópia gréckeho originálu z 2. stor. pred Kr. ''Voľba Herakla'', autor: Annibale Carracci (1560 – 1609) Herakles (iné názvy: Hérakles, Héraklés; Hérakles/iný prepis Héraklés) je v gréckej mytológii syn boha Dia a Alkmény, dcéry mykénskeho kráľa Elektryóna.

Démétér a Herakles (mytológia) · Herakles (mytológia) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Hermes (boh)

''Hermes Ingenui'' Hermes alebo Hermés (po grécky Ἑρμῆς - Hermes/iný prepis Hermés, po latinsky Mercurius, čiže Merkúr), syn Dia a plejády Maie, je v starogréckej mytológii okrídlený posol bohov.

Démétér a Hermes (boh) · Hermes (boh) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Karyatída

''Sieň panien'', karyatídy na chráme Erechteion Karyatída (z) je socha ženskej postavy, ktorá slúži ako nosný prvok nahrádzajúci stĺp alebo pilier podopierajúci architráv.

Démétér a Karyatída · Karyatída a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Korint

Korint je mesto v Grécku, nachádzajúce sa na Istmickej šiji, ktorá spája Peloponéz s pevninou.

Démétér a Korint · Korint a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Kréta

Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.

Démétér a Kréta · Kréta a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Macedónia (historické územie)

Verginske slnko, symbol Macedónie Macedónia (staršie - pred vznikom dnešného štátu Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko - alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano - ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky - Macedonia; gr. Μακεδονία - Makedonía) je historické územie starovekého Grécka.

Démétér a Macedónia (historické územie) · Macedónia (historické územie) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Malá Ázia

Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.

Démétér a Malá Ázia · Malá Ázia a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Minojská kultúra

Minojský palác Knóssos Minojská kultúra bola civilizácia (kultúra) bronzovej doby na Kréte v rokoch 2800/2600 až 1100 pred Kr., pomenovaná archeológom sirom Arthurom Evansom na počesť bájneho kráľa Minoa bývajúceho v paláci v Knosse, ktorý Evans objavil.

Démétér a Minojská kultúra · Minojská kultúra a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Mykénska kultúra

Mykénska kultúra (alebo Mykénska civilizácia) bola poslednou fázou doby bronzovej v starovekom Grécku, ktorá trvala približne od roku 1750 do roku 1050 pred Kr.

Démétér a Mykénska kultúra · Mykénska kultúra a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Olymp

Olymp (gr. Όλυμπος - prepis zo starogréčtiny: Olympos, prepis z novogréčtiny: Olymbos; v novogréčtine regionálne aj: Έλυμπος - Elymbos) je pomerne izolovaný horský masív v Grécku, v kraji Pieria, ktorý sa týči pri Solúnskom zálive.

Démétér a Olymp · Olymp a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Pergamon

Kráľovstvo Pergamon v roku 188 pred Kr. Pergamon bol grécky mestský štát na dnešnom západnom pobreží Turecka.

Démétér a Pergamon · Pergamon a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Poseidón (boh)

Poseidón milský, 2. storočie pred Kr., Národné archeologické múzeum Atény Poseidón alebo Poseidon (starogr. Ποσειδῶν - Poseidón,, čiže Neptún) je starogrécky boh, jeden z dvanástich bohov Olympu, jedno z najstarších božstiev Grécka, ktorého meno sa objavuje už na tabuľkách z minojského paláca v Knosse.

Démétér a Poseidón (boh) · Poseidón (boh) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Rodos (ostrov)

Poloha ostrova Ostrov Rodos Rodos (skupina -os- sa podľa PSP pri ohýbaní zachováva; novogr. Ρόδος - Rodos; starogr. Ῥόδος - Rhodos; po taliansky.: Rodi; Ladino.: Rodi alebo Rodes; po turecky.: Rodos) je grécky ostrov v Egejskom mori, najväčší z Južných Sporád (Dodekanéz).

Démétér a Rodos (ostrov) · Rodos (ostrov) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Sicília (ostrov)

Topografická mapa Sicílie Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori nachádzajúci sa na juhu Talianska.

Démétér a Sicília (ostrov) · Sicília (ostrov) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Skýti

Skýtski bojovníci. Skýti boli príslušníci rôznych iránskych kmeňov, ktoré v 8.

Démétér a Skýti · Skýti a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Sparta (starovek)

Sparta alebo Lakedaimón (– Sparté) bol prominentný mestský štát v starovekom Grécku.

Démétér a Sparta (starovek) · Sparta (starovek) a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Démétér a Staroveký Rím · Staroveké Grécko a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

Tesália (historické územie)

Tesália (zastarano Thesália, Thesalia) je historické územie v strede Grécka.

Démétér a Tesália (historické územie) · Staroveké Grécko a Tesália (historické územie) · Pozrieť viac »

Theodosius I. (Byzantská ríša)

Theodosius I. plným meno Flavius Theodosius Flaccus, známy aj ako Theodosius Veľký (* 11. január 347 – † 17. január 395) bol v rokoch 379 až 394 cisárom východu Rímskej ríše a od roku 394 posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše, ktorá sa po jeho smrti v roku 395 rozdelila na dve časti, východnú a západnú.

Démétér a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Staroveké Grécko a Theodosius I. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »

Zeus

Zeus z Artemísia (okolo 470 pred Kr.) Zeus (genitív Dia, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov.

Démétér a Zeus · Staroveké Grécko a Zeus · Pozrieť viac »