Rýchlejšie ako prehliadači!
167 vzťahy: Absolútna hviezdna veľkosť, Absolútne čierne teleso, Aldebaran, Alfa Centauri A, Alfa Centauri B, Alioth, Alkalický kov, Alnitak, Altair, Amoniak, Annie Jump Cannonová, Antares, Arabská číslica, Arktúr, Arrakis, Astrograf, Astronóm, Atóm, Atmosféra, Atmosféra (kozmického telesa), Špirálová galaxia, Železo, Červený obor, Červený trpaslík, Balmerova séria, Barnardova hviezda, Bárium, Bellatrix, Betelgeuze, Biely trpaslík, Canopus, Capella, Chemický prvok, Chróm, Chromosféra, Cih, Delta Scuti, Deneb, Dusík, Elektrón, Epsilon Eridani, Epsilon Indi, Epsilon Reticuli, Eta Carinae, Európium, Excitácia (zvýšenie energie), Farba (fyzika), Farebná teplota, Fotosféra, Galaxia, ..., Gliese 581, Gorgonea Tertia, Gravitácia, Hélium, Heka, Hertzsprungov-Russellov diagram, Hlavná postupnosť, Hmotnosť Slnka, Hnedý trpaslík, Horčík, Hviezda, Hviezdna asociácia, Hyperobor, Ión (častica), Infračervené žiarenie, Ionizácia, Jadrová syntéza, Jasný obor, Kelvin, Kov, Kremík, Kyslík, La Superba, Lítium, Magnetické pole, Mangán, Metalicita, Metán, Mikrometer, Mintaka, Mira, Mnemotechnika, Molekula, Molekulárny mrak, Nadobor, Naos, Nova (astronómia), OB hviezda, Objektív, Obor (hviezda), Observatórium, Ohnisko (optika), Optická mriežka, Optické spektrum, Orión (súhvezdie), Ortuť, Oxid uhoľnatý, P Cygni, Planetárna hmlovina, Plejády, Podobor, Podtrpaslík, Pollux, Polomer Slnka, Prokyón, Protoplanetárny disk, Proxima Centauri, R Leporis, Rímska číslica, Regor, Rigel, Sírius, Súhvezdie, Sheliak, Sirius B, Slnečný vietor, Slnko, Sodík, Spektrálna čiara, Spektrálny typ, Spektroskopia, Spektrum, Spika, Spitzerov vesmírny ďalekohľad, Stroncium, Svetlo, Svietivosť (astronómia), Svietivosť Slnka, Tau Ceti, Technécium, Teide 1, Teplota, Titan, Trpaslík (hviezda), UBV systém, Uhlík, Ultrafialové žiarenie, V838 Monocerotis, Van Maanenova hviezda, Vanád, Vápnik, Vývoj hviezdy, Veľký Magellanov mrak, Vega, Vlnová dĺžka, Voda, Vodík, Wolfova-Rayetova hviezda, Zakázaná čiara, Zdanlivá hviezdna veľkosť, Zirkónium, 1860, 1866, 1868, 1870, 1877, 1890, 1897, 19. storočie, 1901, 1912, 1943, 1953, 1978, 20. storočie, 2009, 225 Carinae. Rozbaliť index (117 viac) »
Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútna hviezdna veľkosť alebo absolútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii pozorovaná hviezdna veľkosť (m), ktorú by mal objekt, keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Absolútna hviezdna veľkosť · Pozrieť viac »
Absolútne čierne teleso
Absolútne čierne teleso (iné názvy: Planckov žiarič, dokonale čierne teleso, čierne teleso, čierny žiarič) je hypotetické teleso, ktoré úplne pohlcuje elektromagnetické žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúce na jeho povrch.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Absolútne čierne teleso · Pozrieť viac »
Aldebaran
Aldebaran alebo Býčie oko (α Tau / alpha Tauri) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Býk a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej hviezdnej oblohe.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Aldebaran · Pozrieť viac »
Alfa Centauri A
Alfa Centauri A je hviezda hviezdneho systému Alfa Centauri.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Alfa Centauri A · Pozrieť viac »
Alfa Centauri B
Alfa Centauri A (vľavo) a Alfa Centauri B z HST Alfa Centauri B (tiež Rigel Kentaurus B — päta Kentaura v Arabčine) je hviezda hviezdneho systému Alfa Centauri.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Alfa Centauri B · Pozrieť viac »
Alioth
Alioth (pravdepodobne z arab. 'alja, 'ilja – tučný ovčí chvost al. al-hawar – kontrast medzi bielou farbou očnej rohovky a tmavou farbou dúhovky) alebo Epsilon Ursae Majoris (ε Uma/ε Ursae Majoris) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Veľká medvedica.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Alioth · Pozrieť viac »
Alkalický kov
Alkalické kovy sú prvky 1. skupiny v periodickej tabuľke chemických prvkov zahŕňajúce lítium (Li), sodík (Na), draslík (K), rubídium (Rb), cézium (Cs) a francium (Fr).
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Alkalický kov · Pozrieť viac »
Alnitak
Alnitak (arab. al-nitáq – opasok, pás) alebo Zeta Orionis (ζ Ori) je astrometrická trojhviezda zdanlivej jasnosti 1,70m.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Alnitak · Pozrieť viac »
Altair
Altair (α Aql / α Aquilae / Alpha Aquilae / Atair) (z arab. at-tair - „letiaci“) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orol (lat. Aquila) a dvanásta najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 0,77.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Altair · Pozrieť viac »
Amoniak
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Amoniak · Pozrieť viac »
Annie Jump Cannonová
Annie Jump Cannonová (* 11. december 1863 – † 13. apríl 1941) bola americká astronómka, ktorá sa zaslúžila o vytvorenie Harvardského klasifikačného systému hviezdnych spektier.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Annie Jump Cannonová · Pozrieť viac »
Antares
Antares (gr. anti Ares.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Antares · Pozrieť viac »
Arabská číslica
Európsky zápis arabských číslic Evolúcia indických číslic na arabské číslice a ich prijatie v Európe Arabská číslica je jeden zo znakov 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Arabská číslica · Pozrieť viac »
Arktúr
Arktúr (Arcturus) alebo Alpha Bootis (α Boo/α Bootis) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Pastier a štvrtá najjasnejšia hviezda na oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou −0,05 hneď po hviezdach Sírius a Canopus.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Arktúr · Pozrieť viac »
Arrakis
Arrakis (arab. الراقِس ar-rāqiṣ – tanečník) alebo mí Draconis (μ Dra / μ Draconis) je dvojhviezda v súhvezdí Drak.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Arrakis · Pozrieť viac »
Astrograf
Astrograf je fotografický refraktor s niekoľkošošovkovým achromatickým objektívom s vykorigovanými optickými chybami.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Astrograf · Pozrieť viac »
Astronóm
Astronóm alebo staršie hvezdár je vedec, ktorého odbor výskumu je astronómia.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Astronóm · Pozrieť viac »
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Atóm · Pozrieť viac »
Atmosféra
Atmosféra alebo ovzdušie môže byť.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Atmosféra · Pozrieť viac »
Atmosféra (kozmického telesa)
Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Atmosféra (kozmického telesa) · Pozrieť viac »
Špirálová galaxia
súhvezdí Veľká medvedica Špirálová galaxia alebo špirálová hmlovina je typ galaxie v Hubblovej schéme, charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Špirálová galaxia · Pozrieť viac »
Železo
Železo (lat. Ferrum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fe a protónové číslo 26.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Železo · Pozrieť viac »
Červený obor
Porovnanie veľkosti červeného obra Aldebarana so Slnkom Červený obor je veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M, červenej farby.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Červený obor · Pozrieť viac »
Červený trpaslík
Umelcova predstava červeného trpaslíka. Červené trpaslíky tvoria väčšinu všetkých hviezd. extrasolárnej planéty obiehajúcej okolo červeného trpaslíka Červený trpaslík je malá a relatívne chladná hviezda hlavnej postupnosti neskorého spektrálneho typu K alebo M. Je to najmenej hmotné teleso, vo vnútri ktorého môžu ešte prebiehať termojadrové reakcie zlučovania prócia na hélium.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Červený trpaslík · Pozrieť viac »
Balmerova séria
Balmerova séria je séria spektrálnych čiar (Balmerove čiary) v spektre atómov vodíka, ktorá vznikajú pri prechode elektrónov medzi druhou energetickou hladinou a vyššími hladinami.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Balmerova séria · Pozrieť viac »
Barnardova hviezda
Barnardova hviezda je hviezda v súhvezdí Hadonos, ktorá má zo všetkých hviezd najrýchlejší vlastný pohyb po oblohe (10,34 " za rok).
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Barnardova hviezda · Pozrieť viac »
Bárium
Bárium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ba a protónové číslo 56.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Bárium · Pozrieť viac »
Bellatrix
Bellatrix (lat., bojovníčka) alebo Gama Orionis (γ Ori) je tretia najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a 27.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Bellatrix · Pozrieť viac »
Betelgeuze
Betelgeuze (arab. 'ibl al-džawzā' – obrova pazucha, Betelgeuse, Betelgeux alebo Beteigeux alebo Alfa Orionis (α Ori / α Orionis)) je druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a ôsma najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Betelgeuze · Pozrieť viac »
Biely trpaslík
Sírius A a Sírius B planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo, preto je v mn. čísle biele trpaslíky, nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Biely trpaslík · Pozrieť viac »
Canopus
Súhvezdie Kýl Canopus (latinizácia mena veliteľa loďstva spartského kráľa Meneláa z gr. mytológie Kanôbosa) (α Car / α Carinae / Alpha Carinae) je najjasnejšia hviezda v južnom súhvezdí Kýl (Carina) a druhá najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou jasnosťou −0,72; hneď po hviezde Sírius.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Canopus · Pozrieť viac »
Capella
Capella môže byť.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Capella · Pozrieť viac »
Chemický prvok
Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Chemický prvok · Pozrieť viac »
Chróm
Chróm (lat. Chromium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cr a protónové číslo 24.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Chróm · Pozrieť viac »
Chromosféra
úplnom zatmení. Chromosféra je tenká vrstva atmosféry Slnka, prípadne aj iných hviezd.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Chromosféra · Pozrieť viac »
Cih
Cih (čín. Tsih – bič) alebo Gamma Cassiopeiae (γ Cas, γ Cassiopeiae) je novám podobná hviezda, v súčasnosti najjasnejšia hviezda v súhvezdí Kasiopeja.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Cih · Pozrieť viac »
Delta Scuti
Delta Scuti (δ Sct/δ Scuti) je trojhviezda sústava v súhvezdí Štít.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Delta Scuti · Pozrieť viac »
Deneb
Deneb (α Cyg/α Cygni/Alpha Cygni, Arided, Aridif, Arrioph) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Labuť (lat. Cygnus) a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 1,25.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Deneb · Pozrieť viac »
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Dusík · Pozrieť viac »
Elektrón
Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Elektrón · Pozrieť viac »
Epsilon Eridani
Epsilon Eridani alebo Ran (ε Eri/ε Eridani) je hviezda hlavnej postupnosti, spektrálneho typu K2 v súhvezdí Eridanus.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Epsilon Eridani · Pozrieť viac »
Epsilon Indi
Umelecké koncepcia systému Epsilon Indi. Epsilon Indi (ε Ind/ε Indi) je viacnásobná hviezda v súhvezdí Indián vzdialená od Slnka 11,82 ly, čím je jedným z našich najbližších hviezdnych susedov vôbec.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Epsilon Indi · Pozrieť viac »
Epsilon Reticuli
Epsilon Reticuli (ε Ret/ε Reticuli) je hviezda 4.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Epsilon Reticuli · Pozrieť viac »
Eta Carinae
right Eta Carinae (η Car/η Carinae) je veľmi veľká a jasná hviezda v súhvezdí Kýl, pričom jej hmotnosť je asi 100-150-krát väčšia ako hmotnosť Slnka a jej jasnosť predstavuje asi 4-miliónnásobok jasnosti Slnka.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Eta Carinae · Pozrieť viac »
Európium
Európium Europium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Eu a protónové číslo 63.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Európium · Pozrieť viac »
Excitácia (zvýšenie energie)
Po absorbovaní energie môže elektrón vyskočiť z nulového stavu na energeticky vyššie hladiny Excitácia alebo (vz)budenie je zvýšenie energie atómu, jadra atómu, molekuly či kryštálu nad jeho základnú energiu.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Excitácia (zvýšenie energie) · Pozrieť viac »
Farba (fyzika)
Farba je psychofyziologický vnem vyvolaný vstupom viditeľného svetla určitej vlnovej dĺžky do oka, resp.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Farba (fyzika) · Pozrieť viac »
Farebná teplota
Farebná teplota charakterizuje spektrum bieleho svetla.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Farebná teplota · Pozrieť viac »
Fotosféra
slnečných škvŕn Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Fotosféra · Pozrieť viac »
Galaxia
Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Prstencová galaxia, Hoagov objekt Nepravidelná galaxia NGC 6745 Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Galaxia · Pozrieť viac »
Gliese 581
Gliese 581 je červený trpaslík v súhvezdí Váhy vzdialený asi 21 ly od Slnka.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Gliese 581 · Pozrieť viac »
Gorgonea Tertia
Gorgonea Tertia alebo ró Persei (ρ Per) je hviezda v súhvezdí Perzeus.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Gorgonea Tertia · Pozrieť viac »
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Gravitácia · Pozrieť viac »
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Hélium · Pozrieť viac »
Heka
Heka („žiariaca“) alebo Meissa (Lambda Orionis/λ Ori/λ Orionis) je hviezda v súhvezdí Orión.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Heka · Pozrieť viac »
Hertzsprungov-Russellov diagram
V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou, svietivosťou, hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Hertzsprungov-Russellov diagram · Pozrieť viac »
Hlavná postupnosť
Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Hlavná postupnosť · Pozrieť viac »
Hmotnosť Slnka
Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov, napríklad galaxií.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Hmotnosť Slnka · Pozrieť viac »
Hnedý trpaslík
Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo od materskej hviezdy Gliese 229A Hnedý trpaslík je substelárny objekt, ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale má plne vodivý povrch a vnútro.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Hnedý trpaslík · Pozrieť viac »
Horčík
Horčík alebo magnézium (lat. Magnesium; gr. Μαγνησία.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Horčík · Pozrieť viac »
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Hviezda · Pozrieť viac »
Hviezdna asociácia
Hviezdna asociácia alebo hviezdne zoskupenie je veľmi voľná hviezdokopa, voľnejšia ako guľová aj otvorená hviezdokopa.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Hviezdna asociácia · Pozrieť viac »
Hyperobor
Porovnanie Slnka a VY Canis Majoris, čo je siedma najväčšia známa hviezda Hyperobor je masívna hviezda, väčšia ako nadobor, s hmotnosťou do 300 hmotností Slnka, dosahujúcou teoretickú hranicu hmotnosti hviezdy, čo je 300 hmotností Slnka, pretože pri väčšej hmotnosti už nie je možné dosiahnuť rovnováhu hviezdy a hviezda by produkovala toľko energie, že by došlo k jej rozpadu.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Hyperobor · Pozrieť viac »
Ión (častica)
Graficky znázornený katión a anión Ión je elektricky nabitá častica, ktorá vzniká z elektricky neutrálneho atómu alebo molekuly pridaním resp.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Ión (častica) · Pozrieť viac »
Infračervené žiarenie
Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Infračervené žiarenie · Pozrieť viac »
Ionizácia
Ionizácia je odtrhnutie jedného alebo viacerých elektrónov od atómu alebo molekuly.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Ionizácia · Pozrieť viac »
Jadrová syntéza
Jadrová syntéza alebo jadrová fúzia je reakcia, v ktorej sú dve alebo viac atómových jadier kombinované za vzniku jedného alebo viacerých rôznych atómových jadier a subatomárnych častíc (neutrónov alebo protónov). Rozdiel v hmotnosti medzi reaktantmi a produktmi sa prejavuje buď uvoľňovaním alebo absorpciou energie.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Jadrová syntéza · Pozrieť viac »
Jasný obor
Jasné obry sú hviezdy triedy svietivosti II Yerkesovej klasifikácie.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Jasný obor · Pozrieť viac »
Kelvin
Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Kelvin · Pozrieť viac »
Kov
Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Kov · Pozrieť viac »
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Kremík · Pozrieť viac »
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Kyslík · Pozrieť viac »
La Superba
La Superba je označenie hviezdy ypsilon Canum Venaticorum.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a La Superba · Pozrieť viac »
Lítium
Lítium (lat. lithium, gr. lithos.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Lítium · Pozrieť viac »
Magnetické pole
Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F. Prejavuje sa silovým pôsobením na železné predmety alebo iné magnety.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Magnetické pole · Pozrieť viac »
Mangán
Mangán manganum je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mn a protónové číslo 25.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Mangán · Pozrieť viac »
Metalicita
Metalicita je pomer hmotnosti astronomického objektu prvkov iných ako vodík a hélium.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Metalicita · Pozrieť viac »
Metán
hybridizovanými orbitálmi sp3 Metán (iné názvy: bahenný plyn, banský plyn, zemný plyn, ľahký uhľovodík, traskavý plyn, karbán, metylhydrid) je najjednoduchší uhľovodík.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Metán · Pozrieť viac »
Mikrometer
Mikrometer (značka: μm; staršie mikrón a značka μ) je jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca jednej milióntine (1×10−6) metra.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Mikrometer · Pozrieť viac »
Mintaka
Mintaka (δ Ori / δ Orionis) je jedna z troch hviezd (spolu s Alnitakom a Alnilamom) tvoriacich Oriónov pás v súhvezdí Orión.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Mintaka · Pozrieť viac »
Mira
Mira môže byť.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Mira · Pozrieť viac »
Mnemotechnika
Mnemotechnika alebo mnemonika je technika utvárania spoľahlivej, vernej pamäti umelými spôsobmi.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Mnemotechnika · Pozrieť viac »
Molekula
vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Molekula · Pozrieť viac »
Molekulárny mrak
Hmlovina Eta Carinae Molekulárny mrak (bohemizmus molekulárny oblak) alebo molekulárne mračno je typ medzihviezdneho oblaku, ktorého hustota a veľkosť umožňuje vznik molekúl, hlavne molekulárneho vodíka H2.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Molekulárny mrak · Pozrieť viac »
Nadobor
Poloha nadobrov v H-R diagrame Nadobor je veľmi veľká hviezda s hmotnosťou minimálne 10 – 50 hmotností Slnka.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Nadobor · Pozrieť viac »
Naos
Naos môže byť.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Naos · Pozrieť viac »
Nova (astronómia)
Znázornenie odčerpávania vodíka bielym trpaslíkom od väčšieho spoločníka V838 Monocerotis Nova je obrovská jadrová explózia zapríčinená prírastkom vodíka na povrchu hviezdy kategórie biely trpaslík.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Nova (astronómia) · Pozrieť viac »
OB hviezda
OB hviezda môže byť.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a OB hviezda · Pozrieť viac »
Objektív
Objektív je optická sústava, základná časť ďalekohľadu alebo fotografickej komory, utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Objektív · Pozrieť viac »
Obor (hviezda)
VLT Obor je hviezda, v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Obor (hviezda) · Pozrieť viac »
Observatórium
Observatórium v obci Hohenpeißenberg. Observatórium je miesto na pozorovanie pozemských alebo nebeských úkazov.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Observatórium · Pozrieť viac »
Ohnisko (optika)
Ohnisko bod na optickej osi optickej sústavy, v ktorom sa pretínajú lúče rovnobežné s touto osou pred vstupom do sústavy (obrazové ohnisko) alebo po výstupe z nej (predmetové ohnisko) Kategória:Optika.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Ohnisko (optika) · Pozrieť viac »
Optická mriežka
Optická mriežka alebo mriežka je sklená alebo kovová doštička, ktorá rozkladá svetlo na spektrum (spektrograf).
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Optická mriežka · Pozrieť viac »
Optické spektrum
Optické spektrum alebo svetelné spektrum môže byť.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Optické spektrum · Pozrieť viac »
Orión (súhvezdie)
Orión je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, jedno z najznámejších súhvezdí vôbec.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Orión (súhvezdie) · Pozrieť viac »
Ortuť
Ortuť (lat. Hydrargyrum; tvar na -ný/-natý znie ortutný/ortutnatý, nie ortuťný/ortuťnatý) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Ortuť · Pozrieť viac »
Oxid uhoľnatý
Rozšírenie oxidu uhoľnatého Oxid uhoľnatý (mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhoľnatý) je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, je ľahší ako vzduch, nedráždivý.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Oxid uhoľnatý · Pozrieť viac »
P Cygni
P Cygni je premenná hviezda v súhvezdí Labuť.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a P Cygni · Pozrieť viac »
Planetárna hmlovina
NGC 6543, hmlovina Mačacie oko Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Planetárna hmlovina · Pozrieť viac »
Plejády
Plejády môžu byť.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Plejády · Pozrieť viac »
Podobor
Podobor je trieda hviezd, ktoré sú jasnejšie ako hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpaslíky, ale nie také jasné ako obry.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Podobor · Pozrieť viac »
Podtrpaslík
Podtrpaslík, niekedy označovaný ako "sd" je hviezda triedy svietivosti VI.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Podtrpaslík · Pozrieť viac »
Pollux
Pollux môže byť.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Pollux · Pozrieť viac »
Polomer Slnka
Polomer Slnka je jednotkou dĺžky používaná v astronómii na vyjadrenie veľkosti hviezd a väčších objektov, napríklad galaxií.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Polomer Slnka · Pozrieť viac »
Prokyón
| Prokyón (α CMi/α Canis Minoris/Alpha Canis Minoris) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Malý pes, ôsma najjasnejšia hviezda na nočnej hviezdnej oblohe a štvrtá najjasnejšia hviezda severnej oblohy.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Prokyón · Pozrieť viac »
Protoplanetárny disk
Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Protoplanetárny disk · Pozrieť viac »
Proxima Centauri
Proxima Centauri na zábere HST Proxima Centauri (alebo Alfa Centauri C), niekedy aj V 645 Centauri je najbližšia hviezda k slnečnej sústave.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Proxima Centauri · Pozrieť viac »
R Leporis
Svetelná krivka R Leporis R Leporis, známa aj ako Hindova hviezda, je premenná hviezda typu Mira v súhvezdí Zajac, v blízkosti hranice so súhvezdím Eridanus.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a R Leporis · Pozrieť viac »
Rímska číslica
Rímske číslice sú spôsob zápisu čísiel pomocou písmen abecedy, ktorý bol ešte v predminulom storočí veľmi rozšírený.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Rímska číslica · Pozrieť viac »
Regor
Regor, Al Suhail (arab. suhail – jasný, žiarivý) alebo Gama Velorum (γ Vel/γ Velorum) je zložitá, mladá a veľmi žiarivá viacnásobná hviezda v súhvezdí Plachty.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Regor · Pozrieť viac »
Rigel
Umelecká predstava hviezdy Rigel Rigel (β Ori/β Orionis/Beta Orionis) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a siedma najjasnejšia hviezda na oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 0,18.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Rigel · Pozrieť viac »
Sírius
| Sírius (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Sírius · Pozrieť viac »
Súhvezdie
Orión, jedno z najznámejších súhvezdí oblohy Súhvezdie v širšom zmysle je skupina hviezd alebo asterizmus, ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú určitý obrazec na oblohe.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Súhvezdie · Pozrieť viac »
Sheliak
Animácia vzájomného obehu zložiek Beta Lyrae, pod ňou zodpovedajúca svetelná krivka Sheliak alebo Beta Lyrae (β Lyr / β Lyrae) je hviezdny systém v súhvezdí Lýra.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Sheliak · Pozrieť viac »
Sirius B
Sirius B je album vydaný skupinou Therion.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Sirius B · Pozrieť viac »
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Slnečný vietor · Pozrieť viac »
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Slnko · Pozrieť viac »
Sodík
Sodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Sodík · Pozrieť viac »
Spektrálna čiara
Spojité spektrum Emisné spektrálne čiary Absorpčné spektrálne čiary Spektrálna čiara je tmavá alebo svetlá čiara v spektre, ktorá je výsledkom nadbytku alebo nedostatku fotónov v úzkom frekvenčnom pásme v porovnaní s okolitými frekvenciami.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Spektrálna čiara · Pozrieť viac »
Spektrálny typ
Spektrálna trieda v astronómii charakterizuje objekty na základe ich spektrálnych čiar, ktoré určujú chemické zloženie objektu.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Spektrálny typ · Pozrieť viac »
Spektroskopia
disperzie svetla, ktoré prechádza cez optický hranol. Spektroskopia je fyzikálna metóda zaoberajúca sa vznikom a vlastnosťami spektra svetla, ktoré vzniká interakciou elektromagnetického žiarenia so vzorkou.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Spektroskopia · Pozrieť viac »
Spektrum
Spektrum môže znamenať.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Spektrum · Pozrieť viac »
Spika
Hľadanie hviezdy Spika Spika (Spica, α Vir/α Virginis/Alfa Virginis) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Panna a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej oblohe.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Spika · Pozrieť viac »
Spitzerov vesmírny ďalekohľad
Spitzerov vesmírny ďalekohľad (pôvodne Space Infrared Telescope Facility - SIRTF, niekedy sa používa aj skratka Spitzer) bolo kozmické observatórium, štvrté a posledné z veľkých observatórií NASA.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Pozrieť viac »
Stroncium
Stroncium (lat. strontium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sr a protónové číslo 38.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Stroncium · Pozrieť viac »
Svetlo
Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Svetlo · Pozrieť viac »
Svietivosť (astronómia)
Svietivosť alebo menej vhodne luminozita či žiarivý výkon hviezdy (značka L) je množstvo energie vyžiarenej hviezdou za 1 sekundu v celej oblasti elektromagnetického spektra.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Svietivosť (astronómia) · Pozrieť viac »
Svietivosť Slnka
Svietivosť Slnka je jednotka svietivosti, energie vyžiarenej vo fotónoch používaná v astronómii na popísanie svietivosti hviezd.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Svietivosť Slnka · Pozrieť viac »
Tau Ceti
Slnka (vľavo) a hviezdy Tau Ceti (vpravo) Tau Ceti (τ Cet/τ Ceti) je hviezda v súhvezdí Veľryba viditeľná voľným okom.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Tau Ceti · Pozrieť viac »
Technécium
Technécium (lat. technetium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Tc a protónové číslo 43.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Technécium · Pozrieť viac »
Teide 1
Teide 1 je hviezda s hmotnosťou 43 hmotností Jupitera a 0,041 hmotnosti Slnka, čím sa zaraďuje medzi najľahšie hviezdy.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Teide 1 · Pozrieť viac »
Teplota
Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Teplota · Pozrieť viac »
Titan
Titan alebo zriedkavejšie Titán môže byť starogrécka mytologická bytosť, pozri Titan (mytológia) Titan môže byť aj.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Titan · Pozrieť viac »
Trpaslík (hviezda)
Trpaslík je súhrnné označenie pre odlišné triedy hviezd.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Trpaslík (hviezda) · Pozrieť viac »
UBV systém
UBV systém alebo Johnsonov systém alebo aj Johnsonov-Morganov systém je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a UBV systém · Pozrieť viac »
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Uhlík · Pozrieť viac »
Ultrafialové žiarenie
Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Ultrafialové žiarenie · Pozrieť viac »
V838 Monocerotis
HST v januári 2002 V838 Monocerotis je hviezda v súhvezdí Jednorožec, jedna z najväčších známych hviezd.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a V838 Monocerotis · Pozrieť viac »
Van Maanenova hviezda
Van Maanenova hviezda je biely trpaslík, druhá objavená a štvrtá najbližšia hviezda tohto typu od Slnka po Síriovi A, Síriovi B a Prokyóne B. Nachádza sa 14,4 svetelných rokov od Slnka v súhvezdí Ryby.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Van Maanenova hviezda · Pozrieť viac »
Vanád
Vanád (po latinsky vanadium - zo severogermánskeho Vanadis, mena germánskej bohyne krásy Freyje, podľa nádherného vzhľadu niektorých vanádových zlúčenín) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku V a protónové číslo 23.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Vanád · Pozrieť viac »
Vápnik
Vápnik (calcium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ca a protónové číslo 20.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Vápnik · Pozrieť viac »
Vývoj hviezdy
M33. Vývoj hviezd je proces zmien, ktorými hviezda prejde počas svojej existencie, od svojho vzniku až po zánik.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Vývoj hviezdy · Pozrieť viac »
Veľký Magellanov mrak
Veľký Magellanov mrak, označovaný aj ako Veľké Magellanovo mračno, prípadne LMC (Large Magellanic Cloud), je trpasličia nepravidelná galaxia.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Veľký Magellanov mrak · Pozrieť viac »
Vega
Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu Letný trojuholník s uvedením názvov a magnitúd hviezd Vega (α Lyr / α Lyrae / Alfa Lyrae) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lýra a piata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Vega · Pozrieť viac »
Vlnová dĺžka
Vlnová dĺžka Vlnová dĺžka je vzdialenosť medzi opakujúcimi sa periódami vlnenia.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Vlnová dĺžka · Pozrieť viac »
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Voda · Pozrieť viac »
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Vodík · Pozrieť viac »
Wolfova-Rayetova hviezda
Hviezda HD 184738 Wolfova-Rayetova hviezda je hmotná hviezda s veľmi silným hviezdnym vetrom.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Wolfova-Rayetova hviezda · Pozrieť viac »
Zakázaná čiara
Zakázaná čiara je spektrálna čiara s malou pravdepodobnosťou prechodu (zakázaný prechod), vznikajúca pri spontánnom prechode elektrónov z metastabilných hladín v atóme.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Zakázaná čiara · Pozrieť viac »
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Zdanlivá hviezdna veľkosť · Pozrieť viac »
Zirkónium
Zirkónium (zirconium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Zr a protónové číslo 40.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a Zirkónium · Pozrieť viac »
1860
Žiadny popis.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 1860 · Pozrieť viac »
1866
Žiadny popis.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 1866 · Pozrieť viac »
1868
Žiadny popis.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 1868 · Pozrieť viac »
1870
Žiadny popis.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 1870 · Pozrieť viac »
1877
Žiadny popis.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 1877 · Pozrieť viac »
1890
Žiadny popis.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 1890 · Pozrieť viac »
1897
Žiadny popis.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 1897 · Pozrieť viac »
19. storočie
19.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 19. storočie · Pozrieť viac »
1901
Žiadny popis.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 1901 · Pozrieť viac »
1912
Žiadny popis.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 1912 · Pozrieť viac »
1943
Žiadny popis.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 1943 · Pozrieť viac »
1953
Žiadny popis.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 1953 · Pozrieť viac »
1978
Žiadny popis.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 1978 · Pozrieť viac »
20. storočie
20.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 20. storočie · Pozrieť viac »
2009
Rok 2009 (MMIX) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal vo štvrtok 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 2009 · Pozrieť viac »
225 Carinae
| 225 Carinae (HD 93129A) je jedna z najjasnejších známych hviezd v Mliečnej dráhe.
Nový!!: Spektrálna klasifikácia a 225 Carinae · Pozrieť viac »
