Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Stiahnuť ▼
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Slnko

Index Slnko

Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.

290 vzťahy: Absolútna hviezdna veľkosť, Absorpcia (žiarenie), Aetios z Antiochie, Afélium, Aktívna oblasť, Analema, Anaxagoras z Klazomen, Anaximandros, Aristarchos zo Samu, Aristoteles, Arizona, Asteroid, Astrológia, Astronóm, Astronomický symbol, Atóm, Atómové jadro, Atmosféra (kozmického telesa), Atmosféra Zeme, Azimut, Železo, Biely trpaslík, Big Bear Solar Observatory, Božstvo, Carringtonov poludník, Carringtonova rotácia, Chemický prvok, Chlór, Colorado (štát USA), Deň, Deklinácia, Diferenciálna rotácia, Dusík, Dvojhviezda, Eduard Pittich, Ekliptika, Ekliptikálna sústava súradníc, Elektrón, Elektromagnetické žiarenie, Elektromagnetické spektrum, Elipsa, Emisia, Energetika, Energia, Epicyklus, Erupcia, Európska vesmírna agentúra, Fakula, Fibrila, Flokula, ..., Fotosféra, Fotosyntéza, Fyzik, Galaktický rok, Galaxia, Galaxia (Mliečna cesta), Galileo Galilei, Gálium, Genesis (sonda), Giovanni Domenico Cassini, Granulácia, Gravitačná kontrakcia, Gravitačné zrýchlenie, Gravitačný kolaps, Gravitačný zákon, Gravitácia, Grécko, Guľa, Hans Bethe, Hélios, Hélium, Heliocentrizmus, Heliopauza, Hlavná postupnosť, Hmlovina, Hmotnosť, Hmotnosť Slnka, Hodina, Horčík, Hustota, Hviezda, Hviezdna populácia, Hviezdokopa, Hydrostatická rovnováha, Hypotéza, Ión (častica), Infračervené žiarenie, Ionizácia, Isaac Newton, Jadro Galaxie, Jadro Slnka, Jadrová reakcia, Japonsko, Jas, John Flamsteed, Joseph von Fraunhofer, Josip Kleczek, Joule, Joviálna planéta, Kalendár, Kalifornia, Kanárske ostrovy, Katolícka cirkev, Kelvin, Keplerove zákony, Kilogram, Kinetická energia, Kométa, Konvekcia, Konvektívna zóna, Koróna (astronómia), Koronálna diera, Koronograf, Kozmická rýchlosť, Kozmické teleso, Kozmonaut, Kremík, Kružnica, Kubický kilometer, Kvapalina, Kyslík, Leto, Libračný bod, Magnetická búrka, Magnetické pole, Medzihviezdna hmota, Mega, Merkúr, Mesiac, Meteorit, Meteoroid, Mikrometer, Mikuláš Kopernik, Miliarda, Minúta, Molekula, Mutácia, Mystika, Nadobor, National Aeronautics and Space Administration, Neón, Nebeský rovník, Neutríno, Nov (fáza Mesiaca), Obežná dráha, Objektív, Oblak, Obor (hviezda), Oceán, Odstredivá sila, Oko, Okulár, Papier, Parabola, Parker Solar Probe, Pás totality, Pól, Perihélium, Planéta, Planetárna hmlovina, Planetárna sústava, Plazma (fyzika), Počasie, Podnebie (klíma), Pohyb Slnka, Pohybová hviezdokopa, Pohybová hviezdokopa Veľká medvedica, Pohyby Zeme, Polarizácia, Polárna žiara, Príliv, Prócium, Prúdenie tepla, Prechod Merkúra, Prechod Venuše, Premenná hviezda, Projekcia, Protón, Protón-protónový cyklus, Protohviezda, Protoplanetárny disk, Protuberancia, Proxima Centauri, Rastliny, Rádioteleskop, Rádiové žiarenie, Re (božstvo), Refraktor, Rektascenzia, Riasa, Ročné obdobie, Rok, Rotácia, Rovník, Rovnodennosť, Síra, Súmrak, Sústava súradníc, Sekunda, Siderický deň, Sklon, Skupenstvo, Slapy (astrofyzika), Slnečná aktivita, Slnečná atmosféra, Slnečná škvrna, Slnečná energia, Slnečná erupcia, Slnečná hmlovina, Slnečná konštanta, Slnečná sústava, Slnečná sonda, Slnečný čas, Slnečný vietor, Slnovrat (astronómia), Sol, Solar and Heliospheric Observatory, Solárny panel, Sopečná činnosť, Spektrálna klasifikácia, Spektrálny typ, Spektroskop, Spektroskopia, Spektrum, Spikula (Slnko), Sploštenie, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Starovek, Staroveké Grécko, Staroveký Egypt, Staroveký Rím, STEREO (satelity), Stupeň, Svetelný rok, Svetlo, Synodický deň, Tektonika, Teplota, Termonukleárna reakcia, Termonukleárna zbraň, Tesla (jednotka), Tlak, Transition Region and Coronal Explorer, Triéder, Trinitrotoluén, Trpaslík (hviezda), Turbulencia, Uhlík, Ultrafialové žiarenie, Ulysses (sonda), Umelá družica, Východ, Východ slnka, Výron koronálnej hmoty, Vývoj hviezdy, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Venuša, Vitamín D, Vlastný pohyb, Vlnová dĺžka, Vnútorné planéty, Vodík, Vzduch, Vznik a vývoj slnečnej sústavy, Vznik hviezdy, Watt (jednotka), Yohkoh, Zatmenie Slnka, Západ, Západ slnka, Zdanlivá hviezdna veľkosť, Zem, Zemepisná šírka, Zima, Znamenie (astrológia), Zrak, Zvieratník, 12. január, 15. apríl, 1507, 1672, 17. storočie, 1814, 19. storočie, 1938, 2002, 2004, 2007, 3. kozmická rýchlosť. Rozbaliť index (240 viac) »

Absolútna hviezdna veľkosť

Absolútna hviezdna veľkosť alebo absolútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii pozorovaná hviezdna veľkosť (m), ktorú by mal objekt, keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti.

Nový!!: Slnko a Absolútna hviezdna veľkosť · Pozrieť viac »

Absorpcia (žiarenie)

Absorpcia žiarenia alebo pohlcovanie žiarenia môže byť.

Nový!!: Slnko a Absorpcia (žiarenie) · Pozrieť viac »

Aetios z Antiochie

Aetios z Antiochie (* okolo 100 po Kr.) bol grécky doxograf, autor zbierky filozofických názorov, čiastočne zachovanej v spise O názoroch prírodných filozofov, tradovanom pod Plutarchovým menom.

Nový!!: Slnko a Aetios z Antiochie · Pozrieť viac »

Afélium

Afélium (iné názvy: apohélium, odslnie, afel; z  + ) je bod na obežnej dráhe astronomického telesa (planéty, kométy) okolo Slnka, v ktorom je dané teleso v najväčšej vzdialenosti od Slnka.

Nový!!: Slnko a Afélium · Pozrieť viac »

Aktívna oblasť

Aktívna oblasť môže byť.

Nový!!: Slnko a Aktívna oblasť · Pozrieť viac »

Analema

obežnej dráhy Analema je označenie pre dráhu Slnka po oblohe pre danú zemepisnú šírku a dĺžku.

Nový!!: Slnko a Analema · Pozrieť viac »

Anaxagoras z Klazomen

Anaxagoras z Klazomen alebo Anaxagorás z Klazomen (* 500/497 pred Kr. – † 428/427 pred Kr.) bol grécky predsokratovský filozof, ktorý preniesol filozofiu z maloázijských miest do Atén, kde prežil tridsať rokov (480/460 – 450/430) a ktoré musel opustiť, pretože ho obvinili z bezbožnosti.

Nový!!: Slnko a Anaxagoras z Klazomen · Pozrieť viac »

Anaximandros

Anaximandros (* asi 610 pred Kr. – † asi 546 pred Kr.) bol starogrécky filozof, žiak Tálesa z Milétu.

Nový!!: Slnko a Anaximandros · Pozrieť viac »

Aristarchos zo Samu

Aristarchos zo Samosu (* okolo 320 pred Kr., Samos – † okolo 230 pred Kr.) bol starogrécky astronóm, matematik a filozof.

Nový!!: Slnko a Aristarchos zo Samu · Pozrieť viac »

Aristoteles

Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Aristoteles strávil v Platónovej akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením.

Nový!!: Slnko a Aristoteles · Pozrieť viac »

Arizona

Arizona je štát Spojených štátov amerických, ktorý sa k únii pripojil 14. februára 1912 ako 48.

Nový!!: Slnko a Arizona · Pozrieť viac »

Asteroid

Asteroid môže byť.

Nový!!: Slnko a Asteroid · Pozrieť viac »

Astrológia

Zvieratník zo synagógy zo 6. storočia Astrológia je veľmi starý odbor (rozumej paveda), ktorý hľadá vzťahy a súvislosti medzi postavením nebeských telies a aktuálnymi, minulými či budúcimi dejmi na určitom mieste povrchu Zeme.

Nový!!: Slnko a Astrológia · Pozrieť viac »

Astronóm

Astronóm alebo staršie hvezdár je vedec, ktorého odbor výskumu je astronómia.

Nový!!: Slnko a Astronóm · Pozrieť viac »

Astronomický symbol

Astronomické symboly sú symboly, ktoré sú požívane pre zjednodušené vyobrazenie rôznych nebeských objektov, teoretických konštrukcií a skúmaných udalostí v a sú bežne používané profesionálnymi a amatérskymi astronómami.

Nový!!: Slnko a Astronomický symbol · Pozrieť viac »

Atóm

hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.

Nový!!: Slnko a Atóm · Pozrieť viac »

Atómové jadro

Atóm hélia: 4He s modelom jadra atómu. Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu.

Nový!!: Slnko a Atómové jadro · Pozrieť viac »

Atmosféra (kozmického telesa)

Atmosféra Zeme Atmosféra Marsu Atmosféra Titanu Enceladus jeho kryovulkánmi Pluta Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy.

Nový!!: Slnko a Atmosféra (kozmického telesa) · Pozrieť viac »

Atmosféra Zeme

Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.

Nový!!: Slnko a Atmosféra Zeme · Pozrieť viac »

Azimut

Azimut je orientovaný uhol v stupňoch, ktorý zviera určitý smer od istého referenčného smeru, pričom referenčný smer má azimut 0˚.

Nový!!: Slnko a Azimut · Pozrieť viac »

Železo

Železo (lat. Ferrum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fe a protónové číslo 26.

Nový!!: Slnko a Železo · Pozrieť viac »

Biely trpaslík

Sírius A a Sírius B planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo, preto je v mn. čísle biele trpaslíky, nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.

Nový!!: Slnko a Biely trpaslík · Pozrieť viac »

Big Bear Solar Observatory

Big Bear Solar Observatory je optické observatórium pri Big Bear Lake, od Los Angeles (−116° 54,9'; +34°15,2'). Zameriava sa na pozorovanie výskum aktívnych oblastí Slnka.

Nový!!: Slnko a Big Bear Solar Observatory · Pozrieť viac »

Božstvo

Božstvo môže byť.

Nový!!: Slnko a Božstvo · Pozrieť viac »

Carringtonov poludník

Carringtonov poludník je poludník na povrchu Slnka, od ktorého sa počítajú heliografické súradnice.

Nový!!: Slnko a Carringtonov poludník · Pozrieť viac »

Carringtonova rotácia

Carringtonova rotácia je čas medzi dvoma prechodmi Carringtonovho poludníka stredom slnečného disku.

Nový!!: Slnko a Carringtonova rotácia · Pozrieť viac »

Chemický prvok

Chemický prvok alebo prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.

Nový!!: Slnko a Chemický prvok · Pozrieť viac »

Chlór

Chlór je chemický prvok, ktorý má značku Cl a protónové číslo 17.

Nový!!: Slnko a Chlór · Pozrieť viac »

Colorado (štát USA)

Colorado je 38.

Nový!!: Slnko a Colorado (štát USA) · Pozrieť viac »

Deň

Deň (d) je jednotka času, ktorej presný význam závisí od kontextu.

Nový!!: Slnko a Deň · Pozrieť viac »

Deklinácia

Deklinácia môže byť.

Nový!!: Slnko a Deklinácia · Pozrieť viac »

Diferenciálna rotácia

Diferenciálna rotácia je rotácia, pri ktorej oblasti rozlične vzdialené od rotačnej osi alebo od rovníka majú rôznu uhlovú rýchlosť.

Nový!!: Slnko a Diferenciálna rotácia · Pozrieť viac »

Dusík

Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.

Nový!!: Slnko a Dusík · Pozrieť viac »

Dvojhviezda

Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe - Sírius A a B Dvojhviezda je.

Nový!!: Slnko a Dvojhviezda · Pozrieť viac »

Eduard Pittich

RNDr. Eduard Pittich, DrSc. (* 15. jún 1940, Bratislava – † 29. jún 2018, tamtiež) bol slovenský astronóm.

Nový!!: Slnko a Eduard Pittich · Pozrieť viac »

Ekliptika

Rovina ekliptiky Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.

Nový!!: Slnko a Ekliptika · Pozrieť viac »

Ekliptikálna sústava súradníc

Ekliptikálna sústava súradníc je jedna zo sústav súradníc používaných v astronómii.

Nový!!: Slnko a Ekliptikálna sústava súradníc · Pozrieť viac »

Elektrón

Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom.

Nový!!: Slnko a Elektrón · Pozrieť viac »

Elektromagnetické žiarenie

Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia.

Nový!!: Slnko a Elektromagnetické žiarenie · Pozrieť viac »

Elektromagnetické spektrum

upright.

Nový!!: Slnko a Elektromagnetické spektrum · Pozrieť viac »

Elipsa

Elipsa je rovinná krivka, ktorá patrí do triedy kužeľosečiek.

Nový!!: Slnko a Elipsa · Pozrieť viac »

Emisia

Emisia (lat.) môže byť.

Nový!!: Slnko a Emisia · Pozrieť viac »

Energetika

Energetika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá hospodárnym využitím všetkých zdrojov a zásob energie a tiež priemyselné odvetvie dodávajúce energiu.

Nový!!: Slnko a Energetika · Pozrieť viac »

Energia

Energia (E) vo fyzike je schopnosť fyzikálnej sústavy konať prácu (W), čiže práca uložená vo fyzikálnej sústave.

Nový!!: Slnko a Energia · Pozrieť viac »

Epicyklus

Zobrazenie základných prvkov Ptolemaiovskej astronómie Epicyklus je kruh, pomocou ktorého sa v starších sústavách (napríklad v Ptolemaiovej) vysvetľoval pozorovaný pohyb planét.

Nový!!: Slnko a Epicyklus · Pozrieť viac »

Erupcia

Erupcia môže byť.

Nový!!: Slnko a Erupcia · Pozrieť viac »

Európska vesmírna agentúra

Európska vesmírna agentúra alebo Európska kozmická agentúra (ESA, European Space Agency) je medzivládna organizácia na výskum vesmíru založená v roku 1974, ktorá má v súčasnosti 22 členských štátov.

Nový!!: Slnko a Európska vesmírna agentúra · Pozrieť viac »

Fakula

Fakula je oblasť zvýšeného žiarenia vo fotosfére Slnka, pozorovaná v bielom svetle.

Nový!!: Slnko a Fakula · Pozrieť viac »

Fibrila

Fibrila môže byť.

Nový!!: Slnko a Fibrila · Pozrieť viac »

Flokula

Flokula alebo chromosférická flokula, pláž je malý (okolo 30 tisíc km) a jasný útvar v slnečnej chromosfére.

Nový!!: Slnko a Flokula · Pozrieť viac »

Fotosféra

slnečných škvŕn Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej.

Nový!!: Slnko a Fotosféra · Pozrieť viac »

Fotosyntéza

List – miesto kde prebieha 99,9 % fotosyntézy u rastlín. Fotosyntéza (z gréc. fós.

Nový!!: Slnko a Fotosyntéza · Pozrieť viac »

Fyzik

Fyzik je vedec, ktorý sa zaoberá fyzikou.

Nový!!: Slnko a Fyzik · Pozrieť viac »

Galaktický rok

slnečnej sústavy Galaktický rok je doba, ktorú potrebuje Slnko na jeden obeh okolo stredu našej galaxie.

Nový!!: Slnko a Galaktický rok · Pozrieť viac »

Galaxia

Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Prstencová galaxia, Hoagov objekt Nepravidelná galaxia NGC 6745 Galaxia (- s malým g; iné názvy: (veľká) hviezdna sústava, okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina, anagalaktická hmlovina, umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd, hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.

Nový!!: Slnko a Galaxia · Pozrieť viac »

Galaxia (Mliečna cesta)

Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava.

Nový!!: Slnko a Galaxia (Mliečna cesta) · Pozrieť viac »

Galileo Galilei

220px Galileo Galilei (* 15. február 1564, Pisa, Taliansko – † 8. január 1642, Arcetri, Taliansko) bol taliansky filozof, fyzik, astronóm, matematik obdobia renesancie, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy.

Nový!!: Slnko a Galileo Galilei · Pozrieť viac »

Gálium

Gálium (lat. Gallium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ga a protónové číslo 31.

Nový!!: Slnko a Gálium · Pozrieť viac »

Genesis (sonda)

Genesis bola americká kozmická sonda programu Discovery z roku 2001, určená na výskum Slnka, resp.

Nový!!: Slnko a Genesis (sonda) · Pozrieť viac »

Giovanni Domenico Cassini

Giovanni Domenico Cassini alebo Jean-Dominique Cassini (* 8. jún 1625, Perinaldo, Janovská republika – † 14. september 1712, Paríž, Francúzsko) bol taliansko-francúzsky astronóm a inžinier.

Nový!!: Slnko a Giovanni Domenico Cassini · Pozrieť viac »

Granulácia

Granulácia môže byť.

Nový!!: Slnko a Granulácia · Pozrieť viac »

Gravitačná kontrakcia

Gravitačná kontrakcia je proces, pri ktorom pôsobením vlastnej gravitácie medzi časticami vesmírneho telesa dochádza k jeho zmršťovaniu, pričom sa teleso zahrieva a obyčajne sa zrýchľuje jeho rotácia.

Nový!!: Slnko a Gravitačná kontrakcia · Pozrieť viac »

Gravitačné zrýchlenie

Gravitačné zrýchlenie (ag) je zrýchlenie, ktoré hmotnému bodu udeľuje gravitačná sila.

Nový!!: Slnko a Gravitačné zrýchlenie · Pozrieť viac »

Gravitačný kolaps

Gravitačný kolaps môže byť.

Nový!!: Slnko a Gravitačný kolaps · Pozrieť viac »

Gravitačný zákon

Newtonov gravitačný zákon Gravitačný zákon alebo Newtonov gravitačný zákon znie: Dve ľubovoľné častice (hmotné body) sa vo vesmíre navzájom priťahujú dvoma rovnako veľkými silami opačného smeru pôsobiacimi pozdĺž ich spojnice, pričom tieto sily sú priamo úmerné súčinu hmotností týchto častíc a nepriamo úmerné druhej mocnine vzdialenosti týchto častíc.

Nový!!: Slnko a Gravitačný zákon · Pozrieť viac »

Gravitácia

Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.

Nový!!: Slnko a Gravitácia · Pozrieť viac »

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Nový!!: Slnko a Grécko · Pozrieť viac »

Guľa

Guľa môže byť.

Nový!!: Slnko a Guľa · Pozrieť viac »

Hans Bethe

Hans Albrecht Bethe (* 2. júl 1906, Štrasburg, Francúzsko – † 6. marec 2005, Ithaca, New York, USA) bol nemecký fyzik, jeden z najvýznamnejších 20. storočia.

Nový!!: Slnko a Hans Bethe · Pozrieť viac »

Hélios

Hélios Hélios alebo Helios (- Hélios, latiniz. Helius) v starogréckej mytológii syn Titana Hyperiona a jeho manželky Theie, boh a zosobnenie Slnka.

Nový!!: Slnko a Hélios · Pozrieť viac »

Hélium

Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.

Nový!!: Slnko a Hélium · Pozrieť viac »

Heliocentrizmus

Andrea Cellaria z jeho knihy ''Harmonia Macrocosmica'' Heliocentrizmus je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy.

Nový!!: Slnko a Heliocentrizmus · Pozrieť viac »

Heliopauza

Heliopauza je okraj heliosféry, teda zóna, v ktorej už tlak častíc slnečného vetra prestáva odolávať tlaku galaktického vetra.

Nový!!: Slnko a Heliopauza · Pozrieť viac »

Hlavná postupnosť

Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka, okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.

Nový!!: Slnko a Hlavná postupnosť · Pozrieť viac »

Hmlovina

Hmlovina môže byť.

Nový!!: Slnko a Hmlovina · Pozrieť viac »

Hmotnosť

Hmotnosť (zastarano: hmota, masa; hovorovo alebo v niektorých odboroch mimo fyziky: váha) je vlastnosť resp.

Nový!!: Slnko a Hmotnosť · Pozrieť viac »

Hmotnosť Slnka

Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov, napríklad galaxií.

Nový!!: Slnko a Hmotnosť Slnka · Pozrieť viac »

Hodina

Hodina (skratka h) je časová jednotka rovnajúca sa 60 minútam alebo 3600 sekundám.

Nový!!: Slnko a Hodina · Pozrieť viac »

Horčík

Horčík alebo magnézium (lat. Magnesium; gr. Μαγνησία.

Nový!!: Slnko a Horčík · Pozrieť viac »

Hustota

Hustota môže byť.

Nový!!: Slnko a Hustota · Pozrieť viac »

Hviezda

hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.

Nový!!: Slnko a Hviezda · Pozrieť viac »

Hviezdna populácia

Hviezdna populácia je podsústava hviezd a objektov rôznych typov v rámci hviezdnej sústavy (galaxie), ktoré majú približne rovnaký vek, rovnakú polohu a zhodné kinematické charakteristiky.

Nový!!: Slnko a Hviezdna populácia · Pozrieť viac »

Hviezdokopa

Herkules. Hviezdokopy sú skupiny hviezd, ktoré gravitácia drží pokope.

Nový!!: Slnko a Hviezdokopa · Pozrieť viac »

Hydrostatická rovnováha

Hydrostatická rovnováha je stav, ktorý nastáva, keď kompresia spôsobená gravitáciou je vyvážená gradientom tlaku, ktorý vyvoláva gradient sily v opačnom smere.

Nový!!: Slnko a Hydrostatická rovnováha · Pozrieť viac »

Hypotéza

Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť.

Nový!!: Slnko a Hypotéza · Pozrieť viac »

Ión (častica)

Graficky znázornený katión a anión Ión je elektricky nabitá častica, ktorá vzniká z elektricky neutrálneho atómu alebo molekuly pridaním resp.

Nový!!: Slnko a Ión (častica) · Pozrieť viac »

Infračervené žiarenie

Termografický obrázok psa Infračervené žiarenie (iné názvy: infračervená radiácia, infračervené lúče, infračervené svetlo, IR(-) žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo IR; ako vlnenie: infračervené vlnenie/vlny, IR vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: infračervené spektrum, IR spektrum, infračervené pásmo, IR pásmo; zastarano: ultračervené žiarenie/lúče/svetlo) je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie.

Nový!!: Slnko a Infračervené žiarenie · Pozrieť viac »

Ionizácia

Ionizácia je odtrhnutie jedného alebo viacerých elektrónov od atómu alebo molekuly.

Nový!!: Slnko a Ionizácia · Pozrieť viac »

Isaac Newton

Sir Isaac Newton, prezident Kráľovskej spoločnosti (* 4. január 1643, Woolsthorpe-by-Colsterworth, Anglicko – † 31. marec 1727, Kensington) bol anglický fyzik, matematik a filozof.

Nový!!: Slnko a Isaac Newton · Pozrieť viac »

Jadro Galaxie

medzihviezdnej hmoty. horizonte čiernej diery, ku ktorým došlo v priebehu posledných 10 000 rokov. Na snímke bolo nájdených vyše 2 000 ďalších röntgenových zdrojov. Jadro Galaxie alebo jadro Mliečnej cesty alebo galaktické jadro je oblasť okolo ťažiska Mliečnej cesty.

Nový!!: Slnko a Jadro Galaxie · Pozrieť viac »

Jadro Slnka

vnútorná stavba Slnka a jeho jadro Jadro Slnka je centrálna časť Slnka, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie.

Nový!!: Slnko a Jadro Slnka · Pozrieť viac »

Jadrová reakcia

Jadrová reakcia je vzájomné pôsobenie jadier atómov a elementárnych častíc za vzniku nových jadier a častíc.

Nový!!: Slnko a Jadrová reakcia · Pozrieť viac »

Japonsko

Pagoda Tokio, Shinjuku Sensoji Veža vo Fukuoke Japonská ikebana Japonsko (formálne) je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey.

Nový!!: Slnko a Japonsko · Pozrieť viac »

Jas

Jas je silné biele svetlo, silná žiara; lesk, svit, žiarenie, jagot.

Nový!!: Slnko a Jas · Pozrieť viac »

John Flamsteed

John Flamsteed (* 19. august 1646, Denby – † 31. december 1719, Greenwich) bol anglický astronóm.

Nový!!: Slnko a John Flamsteed · Pozrieť viac »

Joseph von Fraunhofer

Joseph von Fraunhofer (* 6. marec 1787, Straubing – † 7. jún 1826, Mníchov) bol nemecký optik, fyzik a astronóm.

Nový!!: Slnko a Joseph von Fraunhofer · Pozrieť viac »

Josip Kleczek

Doc.

Nový!!: Slnko a Josip Kleczek · Pozrieť viac »

Joule

Joule (skratka J, slovenská výslovnosť podľa slovníkov je, ale meno J. P. Joule sa v skutočnosti vyslovovalo) je jednotka práce a energie.

Nový!!: Slnko a Joule · Pozrieť viac »

Joviálna planéta

Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.

Nový!!: Slnko a Joviálna planéta · Pozrieť viac »

Kalendár

Kalendár je rozdelenie času do väčších celkov podľa zvolených, spravidla astronomických kritérií súvisiacich s obehom Mesiaca okolo Zeme (mesiac) a Zeme okolo Slnka (rok).

Nový!!: Slnko a Kalendár · Pozrieť viac »

Kalifornia

Kalifornia (po anglicky a po španielsky California) je štát na západe Spojených štátov.

Nový!!: Slnko a Kalifornia · Pozrieť viac »

Kanárske ostrovy

Satelitná snímka Pico de Teide, Tenerife Kanárske ostrovy (po španielsky (Islas) Canarias) je súostrovie sopečného pôvodu, ktoré leží v strednom Atlantickom oceáne asi severozápadne od pobrežia Afriky.

Nový!!: Slnko a Kanárske ostrovy · Pozrieť viac »

Katolícka cirkev

Katolícka cirkev môže byť.

Nový!!: Slnko a Katolícka cirkev · Pozrieť viac »

Kelvin

Lord Kelvin Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici.

Nový!!: Slnko a Kelvin · Pozrieť viac »

Keplerove zákony

Keplerove zákony sú tri pravidlá týkajúce sa pohybov telies v slnečnej sústave, ktoré na základe astronomických pozorovaní formuloval Johannes Kepler.

Nový!!: Slnko a Keplerove zákony · Pozrieť viac »

Kilogram

Kilogram je základná jednotka hmotnosti v medzinárodnej sústave jednotiek SI.

Nový!!: Slnko a Kilogram · Pozrieť viac »

Kinetická energia

Kinetická energia alebo pohybová energia (Wk alebo Ek) je jeden z druhov mechanickej energie.

Nový!!: Slnko a Kinetická energia · Pozrieť viac »

Kométa

Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.

Nový!!: Slnko a Kométa · Pozrieť viac »

Konvekcia

Konvekcia (z neskorolatinského výrazu convectio.

Nový!!: Slnko a Konvekcia · Pozrieť viac »

Konvektívna zóna

Konvektívna zóna je vrstva Slnka (prípadne akejkoľvek inej hviezdy hlavnej postupnosti) nachádzajúca sa medzi oblasťou žiarivej rovnováhy a fotosférou.

Nový!!: Slnko a Konvektívna zóna · Pozrieť viac »

Koróna (astronómia)

Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu.

Nový!!: Slnko a Koróna (astronómia) · Pozrieť viac »

Koronálna diera

Koronálna diera je oblasť slnečnej koróny s výnimočne nízkou hustotou a teplotou.

Nový!!: Slnko a Koronálna diera · Pozrieť viac »

Koronograf

Koronograf je ďalekohľad umožňujúci pozorovať slnečnú korónu a protuberancie.

Nový!!: Slnko a Koronograf · Pozrieť viac »

Kozmická rýchlosť

11 Kozmická rýchlosť je rýchlosť, potrebná na prekonanie gravitačného pôsobenia kozmického telesa.

Nový!!: Slnko a Kozmická rýchlosť · Pozrieť viac »

Kozmické teleso

Kozmické teleso (iné názvy: nebeské teleso, vesmírne teleso) môže byť.

Nový!!: Slnko a Kozmické teleso · Pozrieť viac »

Kozmonaut

''Challenger'', 7. február 1984 Strela, 11. december 2018 Kozmonaut (iné názvy: kozmický letec, vesmírny letec, astronaut, taikonaut; bližšie pozri kapitolu Názov a etymológia) je člen posádky kozmickej lode.

Nový!!: Slnko a Kozmonaut · Pozrieť viac »

Kremík

Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.

Nový!!: Slnko a Kremík · Pozrieť viac »

Kružnica

Znázornenie kružnice Kružnica je rovinná krivka z triedy kužeľosečiek, je to rez kužeľovej plochy rovinou prechádzajúcou kužeľovou plochou kolmou na os kužeľovej plochy.

Nový!!: Slnko a Kružnica · Pozrieť viac »

Kubický kilometer

Kubický kilometer (symbol km³) je odvodená jednotka, určujúca objem.

Nový!!: Slnko a Kubický kilometer · Pozrieť viac »

Kvapalina

Kvapalina (iné názvy: kvapalné skupenstvo, kvapalná látka, '''tekutina''', '''tekutá látka''') je tekutá forma látky a jedno zo skupenstiev, pri ktorom sú častice relatívne blízko pri sebe, ale nie sú viazané v pevných polohách a môžu sa pohybovať v celom objeme.

Nový!!: Slnko a Kvapalina · Pozrieť viac »

Kyslík

Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.

Nový!!: Slnko a Kyslík · Pozrieť viac »

Leto

Na mnohých miestach sa leto spája s pobytom na pláži Astronomicky začína letným slnovratom (okolo 21. júna na Severnej pologuli a 21. decembra na Južnej pologuli), a končí jesennou rovnodennosťou (okolo 23. septembra na Severnej pologuli a 23. marca na Južnej pologuli).

Nový!!: Slnko a Leto · Pozrieť viac »

Libračný bod

gradienty potenciálu, červené smerom dnu k bodu, modré smerom von. Libračný bod (libračné centrum, Lagrangeov bod) v nebeskej mechanike, v sústave dvoch telies m1 a m2 rotujúcich okolo spoločného ťažiska, je bod, v ktorom sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily.

Nový!!: Slnko a Libračný bod · Pozrieť viac »

Magnetická búrka

Magnetická búrka, resp.

Nový!!: Slnko a Magnetická búrka · Pozrieť viac »

Magnetické pole

Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F. Prejavuje sa silovým pôsobením na železné predmety alebo iné magnety.

Nový!!: Slnko a Magnetické pole · Pozrieť viac »

Medzihviezdna hmota

Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.

Nový!!: Slnko a Medzihviezdna hmota · Pozrieť viac »

Mega

Mega (symbol M) je SI predpona v SI systéme jednotiek označujúca násobok 106, t. j. jeden milión; 1 000 000.

Nový!!: Slnko a Mega · Pozrieť viac »

Merkúr

Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Slnko a Merkúr · Pozrieť viac »

Mesiac

Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.

Nový!!: Slnko a Mesiac · Pozrieť viac »

Meteorit

Železný meteorit Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom.

Nový!!: Slnko a Meteorit · Pozrieť viac »

Meteoroid

Meteorický dážď Meteoroid je relatívne malý (od veľkosti zrnka piesku po balvan) fragment úlomkov v slnečnej sústave.

Nový!!: Slnko a Meteoroid · Pozrieť viac »

Mikrometer

Mikrometer (značka: μm; staršie mikrón a značka μ) je jednotka dĺžky v metrickej sústave, zodpovedajúca jednej milióntine (1×10−6) metra.

Nový!!: Slnko a Mikrometer · Pozrieť viac »

Mikuláš Kopernik

Mikuláš Kopernik (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník, v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24. máj 1543, Frombork, Kráľovské Prusko) bol astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm, ktorý pôsobil na území Poľska.

Nový!!: Slnko a Mikuláš Kopernik · Pozrieť viac »

Miliarda

Miliarda (skratka mld.) je tisíc miliónov, čiže 109; v USA, a v minulosti v bývalom ZSSR sa toto číslo nazýva bilión.

Nový!!: Slnko a Miliarda · Pozrieť viac »

Minúta

Minúta (značka min) je jednotka času rovnajúca sa.

Nový!!: Slnko a Minúta · Pozrieť viac »

Molekula

vody (H2O) - vodík - H je zobrazený sivou, kyslík - O - červenou farbou Trojrozmerné zobrazenie molekuly amoxicilínu Molekula (franc. molécule z lat. moles.

Nový!!: Slnko a Molekula · Pozrieť viac »

Mutácia

Mutácia alebo (ako proces) mutovanie môže byť.

Nový!!: Slnko a Mutácia · Pozrieť viac »

Mystika

Mystika (z gr. mystikos.

Nový!!: Slnko a Mystika · Pozrieť viac »

Nadobor

Poloha nadobrov v H-R diagrame Nadobor je veľmi veľká hviezda s hmotnosťou minimálne 10 – 50 hmotností Slnka.

Nový!!: Slnko a Nadobor · Pozrieť viac »

National Aeronautics and Space Administration

National Aeronautics and Space Administration (skratka: NASA), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva a kozmonautiky.

Nový!!: Slnko a National Aeronautics and Space Administration · Pozrieť viac »

Neón

Neón Neon (gr. νέος (neon).

Nový!!: Slnko a Neón · Pozrieť viac »

Nebeský rovník

Nebeský rovník je voči rovine ekliptiky sklonený o 23.5° Nebeský rovník alebo svetový rovník je kružnica na nebeskej sfére, ktorá je priemetom zemského rovníka.

Nový!!: Slnko a Nebeský rovník · Pozrieť viac »

Neutríno

Prvá detekcia neutrína, 1970 Neutríno je elementárna častica, patrí medzi leptóny s poločíselným spinom (je teda fermión).

Nový!!: Slnko a Neutríno · Pozrieť viac »

Nov (fáza Mesiaca)

Nov je prvá fáza Mesiaca, pri ktorej sa Mesiac nachádza medzi Slnkom a Zemou.

Nový!!: Slnko a Nov (fáza Mesiaca) · Pozrieť viac »

Obežná dráha

Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.

Nový!!: Slnko a Obežná dráha · Pozrieť viac »

Objektív

Objektív je optická sústava, základná časť ďalekohľadu alebo fotografickej komory, utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu.

Nový!!: Slnko a Objektív · Pozrieť viac »

Oblak

počasia Oblaky stratokumulus zhora Oblak (neodborne: mrak, neodborne najmä pre veľký oblak: mračnooblak. In: -->) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných kozmických telies.

Nový!!: Slnko a Oblak · Pozrieť viac »

Obor (hviezda)

VLT Obor je hviezda, v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre.

Nový!!: Slnko a Obor (hviezda) · Pozrieť viac »

Oceán

Oceán môže byť.

Nový!!: Slnko a Oceán · Pozrieť viac »

Odstredivá sila

Účinok odstredivej sily na rotujúcu kvapalinu v dutom valci Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.

Nový!!: Slnko a Odstredivá sila · Pozrieť viac »

Oko

Ľudské oko Oko je orgán reagujúci na svetlo.

Nový!!: Slnko a Oko · Pozrieť viac »

Okulár

Rôzne typy okulárov Okulár je šošovka alebo sústava šošoviek, ktorou pozorujeme a zväčšujeme obraz utvorený objektívom.

Nový!!: Slnko a Okulár · Pozrieť viac »

Papier

Papier je tenký, hladký materiál vyrábaný zhutnením vlákna.

Nový!!: Slnko a Papier · Pozrieť viac »

Parabola

Parabola je druh kužeľosečky.

Nový!!: Slnko a Parabola · Pozrieť viac »

Parker Solar Probe

Parker Solar Probe, predtým Solar Probe (pred 2002), Solar Probe Plus (2010–17), Parker Solar Probe (od 2017), je slnečná sonda, ktorá letí skúmať slnečnú korónu.

Nový!!: Slnko a Parker Solar Probe · Pozrieť viac »

Pás totality

Pás totality je pás povrchu Zeme, z ktorého možno pozorovať úplné zatmenie Slnka.

Nový!!: Slnko a Pás totality · Pozrieť viac »

Pól

Pól môže znamenať.

Nový!!: Slnko a Pól · Pozrieť viac »

Perihélium

Perihélium (iné názvy: príslnie, perihel) je bod na dráhe kozmického telesa okolo Slnka, v ktorom je teleso najbližšie k Slnku.

Nový!!: Slnko a Perihélium · Pozrieť viac »

Planéta

zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).

Nový!!: Slnko a Planéta · Pozrieť viac »

Planetárna hmlovina

NGC 6543, hmlovina Mačacie oko Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života.

Nový!!: Slnko a Planetárna hmlovina · Pozrieť viac »

Planetárna sústava

slnečnej sústavy, najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. Veľkosti sú v správnej mierke. exoplanétou. Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy, kométy, mesiace a planéty).

Nový!!: Slnko a Planetárna sústava · Pozrieť viac »

Plazma (fyzika)

Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).

Nový!!: Slnko a Plazma (fyzika) · Pozrieť viac »

Počasie

Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu.

Nový!!: Slnko a Počasie · Pozrieť viac »

Podnebie (klíma)

Podnebie alebo klíma (gr. κλίμα) alebo zriedkavo povetrie je dlhodobý režim atmosférických dejov (počasia) určitého miesta alebo územia podmienený slnečným žiarením, povrchom, atmosférickou cirkuláciou, energetickou bilanciou systému Zem-atmosféra a ľudskými zásahmi.

Nový!!: Slnko a Podnebie (klíma) · Pozrieť viac »

Pohyb Slnka

Vlastný pohyb hviezd spektrálnych tried B a A na oblohe za +/− 200 000 rokov. Na obrázku vidíme vlastný pohyb mladých modrých hviezd na oblohe (zobrazené do 8 mag). Na pohybe týchto hviezd sa vlastne odzrkadľuje pohyb nášho Slnka v galaxii. Vidíme, že za veľmi krátku dobu existencie týchto hviezd sa ich pohyb nestihol rozladiť. Pohyb Slnka je relatívny pohyb Slnka vzhľadom na miestny štandard pokoja (LSR), prípadne na určitý súbor hviezd alebo objektov.

Nový!!: Slnko a Pohyb Slnka · Pozrieť viac »

Pohybová hviezdokopa

Pohybová hviezdokopa je osobitný typ otvorenej hviezdokopy, ktorý je k Zemi tak blízko, že na oblohe zaberá väčšiu plochu a jej hviezdy sa pohybujú smerom k spoločnému bodu na oblohe (k vertexu).

Nový!!: Slnko a Pohybová hviezdokopa · Pozrieť viac »

Pohybová hviezdokopa Veľká medvedica

Pohybová hviezdokopa Veľká medvedica, Collinder 285 alebo neformálne Medvedí prúd je pohybová hviezdokopa.

Nový!!: Slnko a Pohybová hviezdokopa Veľká medvedica · Pozrieť viac »

Pohyby Zeme

Zem vykonáva v priestore voči všetkým ostatným telesám pohyb.

Nový!!: Slnko a Pohyby Zeme · Pozrieť viac »

Polarizácia

Polarizácia je smer, v ktorom vlna kmitá.

Nový!!: Slnko a Polarizácia · Pozrieť viac »

Polárna žiara

modrá polárna žiara zelená polárna žiara viacfarebná polárna žiara atómovej bomby Aurora australis (11 sep 2005) zachytená satelitom NASA Polárna žiara (po latinsky aurora borealis.

Nový!!: Slnko a Polárna žiara · Pozrieť viac »

Príliv

Príliv je slapový jav, ktorý vzniká gravitačným pôsobením Mesiaca a Slnka a prejavuje sa vzdúvaním morskej hladiny.

Nový!!: Slnko a Príliv · Pozrieť viac »

Prócium

Prócium (lat.) je izotop vodíka s relatívnou molárnou hmotnosťou 1.

Nový!!: Slnko a Prócium · Pozrieť viac »

Prúdenie tepla

Prúdenie tepla alebo (tepelná) konvekcia je jeden zo spôsobov šírenia tepla v kvapalinách a plynoch, pri ktorom sa premiestňujú priamo častice s väčšou energiou.

Nový!!: Slnko a Prúdenie tepla · Pozrieť viac »

Prechod Merkúra

Prechod Merkúra je astronomický úkaz, pri ktorom sa planéta Merkúr dostane medzi Slnko a Zem.

Nový!!: Slnko a Prechod Merkúra · Pozrieť viac »

Prechod Venuše

Prechod Venuše v roku 2012 Záznam prechodu zo Solar Dynamics Observatory Prechod Venuše popred Slnko nastáva vtedy, keď planéta Venuša prechádza priamo medzi Slnkom a Zemou a prekrýva malú časť slnečného kotúča.

Nový!!: Slnko a Prechod Venuše · Pozrieť viac »

Premenná hviezda

Medzi premenné hviezdy patrí aj jedna z najznámejších hviezd na nočnej oblohe, Polárka Premenná hviezda je hviezda, ktorej jasnosť a prípadne aj spektrum sa mení v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch.

Nový!!: Slnko a Premenná hviezda · Pozrieť viac »

Projekcia

Projekcia môže byť.

Nový!!: Slnko a Projekcia · Pozrieť viac »

Protón

Schéma protónu Protón (p+, H+; z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu.

Nový!!: Slnko a Protón · Pozrieť viac »

Protón-protónový cyklus

gama žiarenia. Zrážkou dvoch takýchto izotopov vzniká výsledný produkt, 4He, pričom sa uvoľňujú dva protóny, ktoré môžu vstúpiť do ďalšej reakcie. Protón-protónový cyklus (protónovo-protónová reakcia, p-p cyklus) je cyklus jadrových reakcií, pri ktorých sa v konečnom dôsledku premenia jadrá vodíka 1H na jadrá hélia 4He.

Nový!!: Slnko a Protón-protónový cyklus · Pozrieť viac »

Protohviezda

tmavú hmlovinu, ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom, ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým, ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť.

Nový!!: Slnko a Protohviezda · Pozrieť viac »

Protoplanetárny disk

Umelcova predstava protoplanetárneho disku Býk Veľkej hmlovine v Orióne. Protoplanetárny disk je akréčny disk zvyčajne obklopujúci mladé hviezdy typu T Tauri.

Nový!!: Slnko a Protoplanetárny disk · Pozrieť viac »

Protuberancia

Obrovská protubernacia na okraji slnečného disku. Protuberancia je plazmový objekt nachádzajúci sa v atmosfére Slnka.

Nový!!: Slnko a Protuberancia · Pozrieť viac »

Proxima Centauri

Proxima Centauri na zábere HST Proxima Centauri (alebo Alfa Centauri C), niekedy aj V 645 Centauri je najbližšia hviezda k slnečnej sústave.

Nový!!: Slnko a Proxima Centauri · Pozrieť viac »

Rastliny

Rastliny (lat. Plantae, staršie Vegetabilia) sú veľký taxón živých organizmov (v moderných systémoch presnejšie: veľký taxón eukarytov).

Nový!!: Slnko a Rastliny · Pozrieť viac »

Rádioteleskop

Parkes observatory Rádioteleskop alebo rádiový ďalekohľad je prístroj na pozorovanie kozmických objektov na rádiových vlnách.

Nový!!: Slnko a Rádioteleskop · Pozrieť viac »

Rádiové žiarenie

Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).

Nový!!: Slnko a Rádiové žiarenie · Pozrieť viac »

Re (božstvo)

Re (ďalšie tvary: Ré, Ra alebo Rá) bol jedným z najvýznamnejších staroegyptských bohov, stotožňovaný s poludňajším slnkom.

Nový!!: Slnko a Re (božstvo) · Pozrieť viac »

Refraktor

Keplerov refraktor Apochromatický refraktor Refraktor je ďalekohľad, ktorého objektívom je jedna alebo viac šošoviek.

Nový!!: Slnko a Refraktor · Pozrieť viac »

Rektascenzia

Rektascenzia (RA; značka α – grécke písmeno alfa) (z lat. rectus.

Nový!!: Slnko a Rektascenzia · Pozrieť viac »

Riasa

Riasa môže byť aj.

Nový!!: Slnko a Riasa · Pozrieť viac »

Ročné obdobie

Príčinou striedania ročných období je odklon zemskej osi od kolmice na ekliptiku a obeh Zeme okolo Slnka Ročné obdobie alebo zriedkavo obdobie roka je jedna z hlavných častí roka.

Nový!!: Slnko a Ročné obdobie · Pozrieť viac »

Rok

Rok je časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.

Nový!!: Slnko a Rok · Pozrieť viac »

Rotácia

Rotácia môže byť.

Nový!!: Slnko a Rotácia · Pozrieť viac »

Rovník

Zemský rovník prechádzajúci vodorovne stredom obrázka Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa.

Nový!!: Slnko a Rovník · Pozrieť viac »

Rovnodennosť

Dopad slnečných lúčov na Zem počas rovnodennosti. Obrázok je zavádzajúci, pretože pri pohľade z vesmíru (presnejšie pri pohľade zboku na rovinu dráhy Zeme okolo Slnka) Zem nikdy nestojí "zvislo" tak ako na tomto obrázku, ale jej os je odklonená od zvislého smeru. Z toho napríklad vyplýva, že v čase rovnodennosti lúče na Zem dopadajú tak, ako sú zobrazené na obrázku, práve preto, lebo zemská os je v čase rovnodennosti maximálne naklonená v smere presne k (resp. presne od) osoby, ktorá sa pozerá na tento obrázok tak, ako je tu zobrazený. Rovnodennosť alebo ekvinokcium má viacero ekvivalentných definícií.

Nový!!: Slnko a Rovnodennosť · Pozrieť viac »

Síra

Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.

Nový!!: Slnko a Síra · Pozrieť viac »

Súmrak

Súmrak Súmrak Súmrak alebo zriedkavo mrakmrak.

Nový!!: Slnko a Súmrak · Pozrieť viac »

Sústava súradníc

Sústava súradníc (systém súradníc) alebo súradnicová sústava (súradnicový systém) je vzájomne jednoznačné zobrazenie medzi množinou bodov n-rozmerného priestoru a usporiadanou n-ticou skalárov (veličín či čísiel; spravidla reálnych čísiel).

Nový!!: Slnko a Sústava súradníc · Pozrieť viac »

Sekunda

Sekunda je základná fyzikálna jednotka sústavy SI, jednotka času.

Nový!!: Slnko a Sekunda · Pozrieť viac »

Siderický deň

Schéma siderického dňa Siderický deň je dĺžka jednej rotácie kozmického telesa napr.

Nový!!: Slnko a Siderický deň · Pozrieť viac »

Sklon

Sklon môže byť.

Nový!!: Slnko a Sklon · Pozrieť viac »

Skupenstvo

Skupenstvo alebo fáza je charakteristika fyzikálneho stavu látky (predovšetkým usporiadanosti častíc v nej) podľa teploty a tlaku.

Nový!!: Slnko a Skupenstvo · Pozrieť viac »

Slapy (astrofyzika)

Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažli­vých síl iných astronomických telies, napr.

Nový!!: Slnko a Slapy (astrofyzika) · Pozrieť viac »

Slnečná aktivita

Výron koronálnej hmoty. Slnečná aktivita alebo slnečná činnosť je komplex dynamických javov, ktoré sa v obmedzenom čase a priestore vyskytujú na slnečnom povrchu alebo tesne pod ním.

Nový!!: Slnko a Slnečná aktivita · Pozrieť viac »

Slnečná atmosféra

Slnečná atmosféra je vonkajšia časť Slnka, ktorú možno pozorovať zo Zeme a ktorú tvoria žeravé plyny.

Nový!!: Slnko a Slnečná atmosféra · Pozrieť viac »

Slnečná škvrna

Skupina slnečných škvŕn Slnečná škvrna v ultrafialovom žiarení Slnečná škvrna je tmavé miesto vo atmosfere Slnka.

Nový!!: Slnko a Slnečná škvrna · Pozrieť viac »

Slnečná energia

Mapa slnečného žiarenia – Európa: Globálne horizontálne žiarenie Slnečné panely Mapa slnečného žiarenia – Slovensko Slnečná energia alebo solárna energia je energia získaná zo Slnka.

Nový!!: Slnko a Slnečná energia · Pozrieť viac »

Slnečná erupcia

ultrafialovom spektre zo sondy Hinode ukazuje vzplanutie slnečného filamentu Slnečná erupcia je masívna explózia v slnečnej atmosfére s energiou ekvivalentnou milarde megaton, šíriaca sa rýchlosťou milión km za hodinu (0,05% rýchlosti svetla), niekedy aj omnoho rýchlejšie.

Nový!!: Slnko a Slnečná erupcia · Pozrieť viac »

Slnečná hmlovina

Slnečná hmlovina je plynová hmlovina alebo akréčny disk, o ktorom sa predpokladá, že sa z neho asi pred 6 miliardami rokov vytvorila Slnečná sústava.

Nový!!: Slnko a Slnečná hmlovina · Pozrieť viac »

Slnečná konštanta

Slnečná konštanta je tok slnečnej energie prechádzajúci plochou, kolmou na smer lúčov, za 1 s v strednej vzdialenosti Zeme od Slnka.

Nový!!: Slnko a Slnečná konštanta · Pozrieť viac »

Slnečná sústava

Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.

Nový!!: Slnko a Slnečná sústava · Pozrieť viac »

Slnečná sonda

Súčasné a budúce misie vanujúce sa slnečnej fyzike v oblastiach, v ktorých budú približne pracovať. Slnečná sonda alebo solárna sonda je kozmická sonda vypustená mimo sféru gravitačného vplyvu Zeme s cieľom študovať Slnko a jeho vplyv na medziplanetárne prostredie.

Nový!!: Slnko a Slnečná sonda · Pozrieť viac »

Slnečný čas

Slnečný čas je čas určovaný zdanlivým pohybom Slnka vzhľadom na pozorovateľa na Zemi a daný hodinovým uhlom Slnka.

Nový!!: Slnko a Slnečný čas · Pozrieť viac »

Slnečný vietor

Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).

Nový!!: Slnko a Slnečný vietor · Pozrieť viac »

Slnovrat (astronómia)

Východ a západ Slnka, denné svetlo, časová rovnica (pravé poludnie), pre 48°S, 17°V. Slnovrat alebo solstícium má viacero ekvivalentných definícií.

Nový!!: Slnko a Slnovrat (astronómia) · Pozrieť viac »

Sol

3. storočia Sol je rímsky boh Slnka, totožný s gréckym Heliom.

Nový!!: Slnko a Sol · Pozrieť viac »

Solar and Heliospheric Observatory

Solar and Heliospheric Observatory (slnečné a heliosférické observatórium alebo SOHO) je kozmická sonda vypustená 2. decembra 1995 určená na štúdium Slnka, ktorá začala svoju činnosť v máji 1996.

Nový!!: Slnko a Solar and Heliospheric Observatory · Pozrieť viac »

Solárny panel

Solárny panel Solárny panel (iné názvy: fotovoltický modul, fotovoltický panel) je zabalená a prepojená sada solárnych článkov, tiež známych ako fotovoltické články.

Nový!!: Slnko a Solárny panel · Pozrieť viac »

Sopečná činnosť

USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov. Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť, skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.

Nový!!: Slnko a Sopečná činnosť · Pozrieť viac »

Spektrálna klasifikácia

Slnko má v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii označenie triedy G2V. Spektrálna klasifikácia je klasifikácia hviezd založená na teplote hviezdneho povrchu – fotosfére.

Nový!!: Slnko a Spektrálna klasifikácia · Pozrieť viac »

Spektrálny typ

Spektrálna trieda v astronómii charakterizuje objekty na základe ich spektrálnych čiar, ktoré určujú chemické zloženie objektu.

Nový!!: Slnko a Spektrálny typ · Pozrieť viac »

Spektroskop

Stavba spektroskopu Spektroskop je prístroj na rozkladanie viditeľného spektra na jednotlivé zložky a ich vizuálne sledovanie.

Nový!!: Slnko a Spektroskop · Pozrieť viac »

Spektroskopia

disperzie svetla, ktoré prechádza cez optický hranol. Spektroskopia je fyzikálna metóda zaoberajúca sa vznikom a vlastnosťami spektra svetla, ktoré vzniká interakciou elektromagnetického žiarenia so vzorkou.

Nový!!: Slnko a Spektroskopia · Pozrieť viac »

Spektrum

Spektrum môže znamenať.

Nový!!: Slnko a Spektrum · Pozrieť viac »

Spikula (Slnko)

Spikula je v astronómii jasný lúčovitý útvar na povrchu Slnka, ktorý začína vo fotosfére a siaha cez chromosféru až do koróny.

Nový!!: Slnko a Spikula (Slnko) · Pozrieť viac »

Sploštenie

Guľa s polomerom rotáciou stlačená na sploštený elipsoid Sploštenie alebo elipticita splošteného sféroidu je posun pólov sféroidu smerom k rovníku.

Nový!!: Slnko a Sploštenie · Pozrieť viac »

Spojené štáty

Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.

Nový!!: Slnko a Spojené štáty · Pozrieť viac »

Spojené kráľovstvo

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štandardizovaným názvom Veľká Británia a Severné Írsko, skrátene aj Spojené kráľovstvo alebo Veľká Británia alebo len Británia, je ostrovný štát pri severozápadnom pobreží kontinentálnej Európy.

Nový!!: Slnko a Spojené kráľovstvo · Pozrieť viac »

Starovek

Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.

Nový!!: Slnko a Starovek · Pozrieť viac »

Staroveké Grécko

Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.

Nový!!: Slnko a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Staroveký Egypt

Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’AnvillaÚzemie starovekého Egypta s hlavnými sídlami Staroveký Egypt bola civilizácia staroveku v severovýchodnej časti Afriky.

Nový!!: Slnko a Staroveký Egypt · Pozrieť viac »

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.

Nový!!: Slnko a Staroveký Rím · Pozrieť viac »

STEREO (satelity)

STEREO (z) je dvojica kozmických observatórií slúžiacich na výskum Slnka.

Nový!!: Slnko a STEREO (satelity) · Pozrieť viac »

Stupeň

Stupeň môže byť.

Nový!!: Slnko a Stupeň · Pozrieť viac »

Svetelný rok

Svetelný rok (skratka ly) je jednotka vzdialenosti, ktorú Medzinárodná astronomická únia definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok.

Nový!!: Slnko a Svetelný rok · Pozrieť viac »

Svetlo

Svetlo (iné názvy: svetelné žiarenie, svetelná radiácia; ako vlnenie: svetelné vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: svetelné spektrum, svetelné pásmo) môže byť.

Nový!!: Slnko a Svetlo · Pozrieť viac »

Synodický deň

Synodický deň je časová jednotka, ktorá je definovaná ako čas, za ktorý sa planéta otočí okolo svojej osi vzhľadom na teleso, ktoré obieha, čo je najčastejšie hviezda, napríklad Slnko.

Nový!!: Slnko a Synodický deň · Pozrieť viac »

Tektonika

Tektonika môže byť.

Nový!!: Slnko a Tektonika · Pozrieť viac »

Teplota

Teplota (v sústave SI aj termodynamická teplota) je stavová veličina opisujúca strednú kinetickú energiu častíc.

Nový!!: Slnko a Teplota · Pozrieť viac »

Termonukleárna reakcia

Termonukleárna reakcia je jadrová syntéza, pri ktorej sú reakční partneri uzavretí v istom reakčnom objeme tak, že sa dosiahne to, že energia tepelného pohybu stačí na prekonanie elektrostatických odpudivých síl medzi nimi.

Nový!!: Slnko a Termonukleárna reakcia · Pozrieť viac »

Termonukleárna zbraň

Termonukleárne zbrane alebo termojadrové zbrane sú atómové nálože ktoré hlavnú časť uvoľnenej energie produkujú prostredníctvom jadrovej fúzie.

Nový!!: Slnko a Termonukleárna zbraň · Pozrieť viac »

Tesla (jednotka)

Tesla (T) je jednotkou magnetickej indukcie.

Nový!!: Slnko a Tesla (jednotka) · Pozrieť viac »

Tlak

Manometer – prístroj na meranie tlaku Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m−2.

Nový!!: Slnko a Tlak · Pozrieť viac »

Transition Region and Coronal Explorer

TRACE (Transition Region and Coronal Explorer) je vesmírny teleskop americkej agentúry NASA, zameraný na štúdium slnečnej fotosféry, koróny a koronálnych slučiek.

Nový!!: Slnko a Transition Region and Coronal Explorer · Pozrieť viac »

Triéder

Porrove prizmy'''4''' okulár Triéder alebo hranolový ďalekohľad (staršie: trieder) je ďalekohľad (spravidla binokulárny), ktorý pomocou sústavy optických hranolov dáva neprevrátený obraz.

Nový!!: Slnko a Triéder · Pozrieť viac »

Trinitrotoluén

Trinitrotoluén je výkonná trhavina, na vojenské a špeciálne použitie.

Nový!!: Slnko a Trinitrotoluén · Pozrieť viac »

Trpaslík (hviezda)

Trpaslík je súhrnné označenie pre odlišné triedy hviezd.

Nový!!: Slnko a Trpaslík (hviezda) · Pozrieť viac »

Turbulencia

Turbulentné prúdenie Turbulencia alebo turbulentné prúdenie je nepravidelný pohyb kvapalín alebo plynu po nepravidelných dráhach a nepravidelnou rýchlosťou.

Nový!!: Slnko a Turbulencia · Pozrieť viac »

Uhlík

Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.

Nový!!: Slnko a Uhlík · Pozrieť viac »

Ultrafialové žiarenie

Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.

Nový!!: Slnko a Ultrafialové žiarenie · Pozrieť viac »

Ulysses (sonda)

Ulysses bola kozmická sonda určená na výskum Slnka.

Nový!!: Slnko a Ulysses (sonda) · Pozrieť viac »

Umelá družica

Clementine. Družica ERS 2 Umelá družica alebo umelý satelit je kozmické teleso, ktoré sa pohybuje v prvom priblížení po krivke (obežnej dráhe, približne elipse) okolo prirodzeného kozmického telesa, napr.

Nový!!: Slnko a Umelá družica · Pozrieť viac »

Východ

Východ môže byť.

Nový!!: Slnko a Východ · Pozrieť viac »

Východ slnka

Animácia východu slnka Východ slnka je okamih, keď sa prvá časť slnečného kotúča objaví nad vodorovnou rovinou dotýkajúcou sa ideálneho zemského povrchu (t. j. hladiny mora) na východe.

Nový!!: Slnko a Východ slnka · Pozrieť viac »

Výron koronálnej hmoty

Výron koronálnej hmoty (skrátene CME) je uvoľnenie veľkého množstva materiálu zo slnečnej koróny do okolitého priestoru.

Nový!!: Slnko a Výron koronálnej hmoty · Pozrieť viac »

Vývoj hviezdy

M33. Vývoj hviezd je proces zmien, ktorými hviezda prejde počas svojej existencie, od svojho vzniku až po zánik.

Nový!!: Slnko a Vývoj hviezdy · Pozrieť viac »

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (v rokoch 1943 – 1953 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení, v rokoch 1953 – 1973 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) je účelové vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ktoré „publikuje najvýznamnejšie výsledky vedeckovýskumnej činnosti vo vedách o neživej a živej prírode i v oblasti spoločenských vied.“.

Nový!!: Slnko a VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied · Pozrieť viac »

Venuša

Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.

Nový!!: Slnko a Venuša · Pozrieť viac »

Vitamín D

Vitamín D alebo kalciferol(y) je názov skupiny vitamínov, ktoré sa rozpúšťajú v tuku.

Nový!!: Slnko a Vitamín D · Pozrieť viac »

Vlastný pohyb

Vlastný pohyb, μ je zdanlivý uhlový pohyb hviezdy na nebeskej sfére vyjadrený v oblúkových sekundách za jeden rok, v niektorých prípadoch v oblúkových sekundách za 100 r. spektrálných tried OBAFGKM na oblohe za -/+ 200 000 rokov. Vlastný pohyb sa rozkladá obyčajne na zložky v ekvatoriálnych súradniciach μα a μβ.

Nový!!: Slnko a Vlastný pohyb · Pozrieť viac »

Vlnová dĺžka

Vlnová dĺžka Vlnová dĺžka je vzdialenosť medzi opakujúcimi sa periódami vlnenia.

Nový!!: Slnko a Vlnová dĺžka · Pozrieť viac »

Vnútorné planéty

Vnútorné planéty môžu byť.

Nový!!: Slnko a Vnútorné planéty · Pozrieť viac »

Vodík

Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.

Nový!!: Slnko a Vodík · Pozrieť viac »

Vzduch

atmosfére. Vzduch je názov zmesi plynov v atmosfére Zeme.

Nový!!: Slnko a Vzduch · Pozrieť viac »

Vznik a vývoj slnečnej sústavy

protoplanetárnom disku Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby.

Nový!!: Slnko a Vznik a vývoj slnečnej sústavy · Pozrieť viac »

Vznik hviezdy

Hmlovina M42 – hviezdotvorná hmlovina Globuly v hmlovine IC 2944 mladé hviezdy vzniknuté v hmlovine v Orióne Tento článok sa zaoberá procesom vzniku hviezd.

Nový!!: Slnko a Vznik hviezdy · Pozrieť viac »

Watt (jednotka)

Watt (značka: W) je v sústave SI odvodená jednotka výkonu.

Nový!!: Slnko a Watt (jednotka) · Pozrieť viac »

Yohkoh

Yohkoh alebo Yoko (jap. slnečné svetlo), predštartovný názov Solar A, bolo slnečné observatórium na obežnej dráhe Zeme.

Nový!!: Slnko a Yohkoh · Pozrieť viac »

Zatmenie Slnka

Úplné zatmenie Slnka v Tennessee, USA, 21. augusta 2017. Prstencové zatmenie slnka vo Francúzsku v roku 1999. Zatmenie Slnka je prírodný úkaz, ktorý nastane, ak sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú do jednej priamky.

Nový!!: Slnko a Zatmenie Slnka · Pozrieť viac »

Západ

Západ môže byť.

Nový!!: Slnko a Západ · Pozrieť viac »

Západ slnka

Západ Slnka Západ slnka je "miznutie" Slnka za obzor v dôsledku rotácie Zeme okolo svojej osi.

Nový!!: Slnko a Západ slnka · Pozrieť viac »

Zdanlivá hviezdna veľkosť

Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť, zdanlivá magnitúda, zdanlivá jasnosť; značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa.

Nový!!: Slnko a Zdanlivá hviezdna veľkosť · Pozrieť viac »

Zem

Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.

Nový!!: Slnko a Zem · Pozrieť viac »

Zemepisná šírka

Zemepisná šírka alebo geografická šírka je jedna z geografických súradníc, pomocou ktorej určujeme matematickú polohu miesta na Zemi.

Nový!!: Slnko a Zemepisná šírka · Pozrieť viac »

Zima

V mnohých častiach sveta je toto ročné obdobie spojené so snehom Vihorlatských vrchoch Typický zimný šport - lyžovanie Animácia zmien snehovej pokrývky v priebehu roka Zima je jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po jeseni a predchádzajúce jari.

Nový!!: Slnko a Zima · Pozrieť viac »

Znamenie (astrológia)

Symboly jednotlivých znamení s latinským popisom Znamenie alebo znamenie zvieratníka alebo astrologické znamenie je časť zvieratníka, ktorá podľa astrológie zaberá presne jednu jeho dvanástinu.

Nový!!: Slnko a Znamenie (astrológia) · Pozrieť viac »

Zrak

Zrak je telesný zmysel umožňujúci vnímanie svetla, farby, tvaru telies a orientáciu v priestore.

Nový!!: Slnko a Zrak · Pozrieť viac »

Zvieratník

Benátkach Zvieratník, takisto nazývaný zverokruh alebo zodiak, je hypotetický pás pozdĺž ekliptiky pozostávajúci zo súboru dvanástich obdĺžnikov na oblohe.

Nový!!: Slnko a Zvieratník · Pozrieť viac »

12. január

Žiadny popis.

Nový!!: Slnko a 12. január · Pozrieť viac »

15. apríl

Žiadny popis.

Nový!!: Slnko a 15. apríl · Pozrieť viac »

1507

Žiadny popis.

Nový!!: Slnko a 1507 · Pozrieť viac »

1672

Žiadny popis.

Nový!!: Slnko a 1672 · Pozrieť viac »

17. storočie

17.

Nový!!: Slnko a 17. storočie · Pozrieť viac »

1814

Žiadny popis.

Nový!!: Slnko a 1814 · Pozrieť viac »

19. storočie

19.

Nový!!: Slnko a 19. storočie · Pozrieť viac »

1938

Žiadny popis.

Nový!!: Slnko a 1938 · Pozrieť viac »

2002

Rok 2002 (MMII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v utorok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.

Nový!!: Slnko a 2002 · Pozrieť viac »

2004

Rok 2004 (MMIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v štvrtok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.

Nový!!: Slnko a 2004 · Pozrieť viac »

2007

Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.

Nový!!: Slnko a 2007 · Pozrieť viac »

3. kozmická rýchlosť

2. Číselné údaje pri trajektóriach udávajú rok, kedy sonda daný bod dosiahla. Tretia kozmická rýchlosť je rýchlosť potrebná pre únik telesa z gravitačného poľa Slnka vo vzdialenosti Zeme od Slnka.

Nový!!: Slnko a 3. kozmická rýchlosť · Pozrieť viac »

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »