Rýchlejšie ako prehliadači!
17 vzťahy: Agrarizmus, Antonín Švehla, Žilinská dohoda, Česko-Slovensko, Demokratická strana (1944 – 1948), Druhá česko-slovenská republika, Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty, Milan Hodža, Praha, Prvá česko-slovenská republika, Regionalizmus (regionálna integrácia), Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, Slovenská národná strana (historická), 1907, 1920, 1921, 1938.
Agrarizmus
Agrarizmus je politicko-ideologický prúd, ktorý za základ národného hospodárstva považuje poľnohospodárstvo.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Agrarizmus · Pozrieť viac »
Antonín Švehla
Antonín Švehla, Dr. h. c. (15. apríl 1873, Hostivař – † 12. december 1933, Praha) bol československý politik, predseda troch česko-slovenských vlád, predseda Agrárnej strany a hostivarský statkár.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Antonín Švehla · Pozrieť viac »
Žilinská dohoda
Žilinská dohoda podpísaná 6. októbra 1938 v Katolíckom dome v Žiline bola deklaráciou autonómie Slovenska v rámci druhej česko-slovenskej republiky.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Žilinská dohoda · Pozrieť viac »
Česko-Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »
Demokratická strana (1944 – 1948)
Demokratická strana (skr. DS) bola politická strana na Slovensku v rokoch 1944 – 1948.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Demokratická strana (1944 – 1948) · Pozrieť viac »
Druhá česko-slovenská republika
Druhá česko-slovenská republika (dobový oficiálny názov do 22. novembra 1938: Československá republika, skrátene Československo, skratka ČSR, od 22. novembra 1938 do 15. marca 1939: Česko-Slovenská republika, skrátene Česko-Slovensko, skratka Č-SR; neoficiálne aj pomníchovská republika) je označenie úseku dejín Česko-Slovenska od Mníchovskej dohody uzavretej 30.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Druhá česko-slovenská republika · Pozrieť viac »
Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty
Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty (skratka HSĽS-SSNJ; do roku 1925: Slovenská ľudová strana, skratka SĽS, do roku 1938 Hlinkova slovenská ľudová strana, skratka HSĽS) bola slovenská totalitná a krajne pravicová strana so silnou rímskokatolíckou a nacionalistickou orientáciou, ktorá pôsobila na území Slovenska od roku 1906 do jej rozpustenia v roku 1945.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty · Pozrieť viac »
Milan Hodža
Milan Hodža (* 1. február 1878, Sučany, Rakúsko-Uhorsko – † 27. jún 1944, Clearwater, USA) bol slovenský politik, štátnik a publicista.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Milan Hodža · Pozrieť viac »
Praha
Praha je hlavné a najväčšie mesto Česka.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Praha · Pozrieť viac »
Prvá česko-slovenská republika
Prvá česko-slovenská republika je tradičné označenie úseku dejín Česko-Slovenska od vyhlásenia nezávislosti od Rakúsko-Uhorska dňa 28. októbra 1918 do zabratia Sudet Nemeckom dňa 1. októbra 1938 na základe Mníchovskej dohody.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Prvá česko-slovenská republika · Pozrieť viac »
Regionalizmus (regionálna integrácia)
Regionalizmus v zmysle integrácie môžeme definovať ako úsilie o väčšiu nezávislosť, samostatnosť regiónov; lokálne patriotické tendencie; umelecké hnutie tematicky aj obsahovo zamerané na danú oblasť.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Regionalizmus (regionálna integrácia) · Pozrieť viac »
Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu
Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (skratka RSZMĽ, známa aj ako Agrárna strana) bola politická strana pôsobiaca v prvej a nakrátko aj v druhej Československej republike, ktorá vznikla v roku 1922 spojením Republikánskej strany českého venkova (tá sa vyvíjala od roku 1899), Slovenskej národnej a roľníckej strany (Vavro Šrobár, čestný predseda Matúš Dula) a Slovenskej domoviny (Milan Hodža).
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu · Pozrieť viac »
Slovenská národná strana (historická)
Slovenská národná strana bola slovenská národne orientovaná (nacionalistická) politická strana pôsobiaca v Uhorsku a Československu v rokoch 1871 – 1938.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a Slovenská národná strana (historická) · Pozrieť viac »
1907
Žiadny popis.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a 1907 · Pozrieť viac »
1920
Žiadny popis.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a 1920 · Pozrieť viac »
1921
Žiadny popis.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a 1921 · Pozrieť viac »
1938
Žiadny popis.
Nový!!: Republikánský dorast československého vidieka a 1938 · Pozrieť viac »
