Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Prepadnutie železničnej stanice Pribeník

Index Prepadnutie železničnej stanice Pribeník

Prepadnutie železničnej stanice Pribeník (vtedy železničná stanica Kráľovský Chlumec na území obce Perbeník) bol ozbrojený vojenský prepad pohraničnej oblasti južne od Kráľovského Chlmca zo strany maďarských ozbrojených skupín Szabadcsapatok a Rongyos gárda, ktorý sa uskutočnil v noci z 13. na 14. októbra 1938 s cieľom vykonávať diverznú a prieskumnú činnosť na česko-slovenskom území.

23 vzťahy: Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou, Česi, Česko-Slovensko, Druhá česko-slovenská republika, Kráľovský Chlmec, Lácacséke, Maďarsko, Mníchovská dohoda, Podkarpatská Rus, Prepadnutie okresu Berehovo, Pribeník, Prvá viedenská arbitráž, Riaditeľstvo opevňovacích prác, Rongyos gárda, Slovenské Nové Mesto, Stanné právo, Stráž obrany štátu, Szabadcsapatok, Vásárosnamény, 13. október, 14. október, 1938, 30. september.

Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou

| Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 190) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Košice a hraničný prechod Čierna nad Tisou.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou · Pozrieť viac »

Česi

Česi (po česky Češi) sú západoslovanský národ tvoriaci väčšinu obyvateľov Česka.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Česi · Pozrieť viac »

Česko-Slovensko

Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »

Druhá česko-slovenská republika

Druhá česko-slovenská republika (dobový oficiálny názov do 22. novembra 1938: Československá republika, skrátene Československo, skratka ČSR, od 22. novembra 1938 do 15. marca 1939: Česko-Slovenská republika, skrátene Česko-Slovensko, skratka Č-SR; neoficiálne aj pomníchovská republika) je označenie úseku dejín Česko-Slovenska od Mníchovskej dohody uzavretej 30.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Druhá česko-slovenská republika · Pozrieť viac »

Kráľovský Chlmec

Kráľovský Chlmec (v minulosti Kráľovský Chlumec) je mesto ležiace v Košickom kraji na Slovensku.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Kráľovský Chlmec · Pozrieť viac »

Lácacséke

Lácacséke je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v Cigándskom okrese.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Lácacséke · Pozrieť viac »

Maďarsko

Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Maďarsko · Pozrieť viac »

Mníchovská dohoda

Nemecka Česko-Slovensko po Mníchovskej dohode Mníchovská dohoda (iné názvy: Mníchovská zmluva;Mníchovská zrada oficiálne: Abkommen zwischen Deutschland, dem Vereinigten Königreich, Frankreich und Italien, getroffen in München am 29. September 1938, v preklade z  „Dohoda medzi Nemeckom, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Talianskom, učinená v Mníchove 29. septembra 1938“) bola medzinárodná zmluva podpísaná 30. septembra 1938 o 02:30 SEČ zástupcami Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska, dohodnutá na konferencii v Mníchove prebiehajúcej od 29. septembra, na základe ktorej bolo Československo donútené odstúpiť Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety).

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Mníchovská dohoda · Pozrieť viac »

Podkarpatská Rus

Podkarpatská Rus je historický názov územia, ktoré sa z prevažnej časti rozkladá na území dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, čiastočne na území dnešného Prešovského a Košického kraja na Slovensku, malou časťou tiež na území Poľska a župy Maramureș v Rumunsku.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Podkarpatská Rus · Pozrieť viac »

Prepadnutie okresu Berehovo

Prepadnutie okresu Berehovo bol ozbrojený vojenský prepad územia Česko-Slovenska južne od Berehova zo strany maďarských ozbrojených skupín Szabadcsapatok a Rongyos gárda, ktorý sa uskutočnil v dňoch 6. až 11. októbra 1938 s cieľom obsadiť pohraničnú oblasť vrátane miest Berehovo a Mukačevo.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Prepadnutie okresu Berehovo · Pozrieť viac »

Pribeník

Pribeník je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Pribeník · Pozrieť viac »

Prvá viedenská arbitráž

Prvá viedenská arbitráž ((Prvý) viedenský diktát) bola medzinárodná arbitráž, ktorá sa konala 2. novembra 1938 a ktorou nacistické Nemecko a fašistické Taliansko donútili Česko-Slovensko vzdať sa v prospech Maďarského kráľovstva územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Prvá viedenská arbitráž · Pozrieť viac »

Riaditeľstvo opevňovacích prác

Riaditeľstvo opevňovacích prác -- akvarel kapitána Eduarda Březinu Riaditeľstvo opevňovacích prác (skrátene ROP) bol česko-slovenský riadiaci orgán založený dňa 20. marca 1935, ktorý zabezpečoval realizáciu vojenského opevnenia štátnej hranice.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Riaditeľstvo opevňovacích prác · Pozrieť viac »

Rongyos gárda

Otrhaná garda v Železne (Eisenstadt) Rongyos gárda (doslova otrhaná garda/roztrhaná garda/garda otrhancov; zo začiatku szegedi gárda - doslova segedínska garda), bola maďarská polovojenská organizácia založená v roku 1919 a aktívna do roku 1921, reaktivovaná koncom roku 1938.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Rongyos gárda · Pozrieť viac »

Slovenské Nové Mesto

Slovenské Nové Mesto je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Slovenské Nové Mesto · Pozrieť viac »

Stanné právo

Brne v roku 1920 Stanné právo (kalk z ) alebo štatárium (z  Štatárium. In) je mimoriadny právny režim v celom štáte alebo v jeho časti počas výnimočného stavu, s cieľom potlačenia trestnej činnosti, keď sa fungovanie civilnej moci považuje za nedostatočné.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Stanné právo · Pozrieť viac »

Stráž obrany štátu

Libereckom kraji Stráž obrany štátu (skrátene SOŠ) bola ozbrojená zložka v Česko-Slovensku, ktorá existovala v rokoch 1936 až 1939.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Stráž obrany štátu · Pozrieť viac »

Szabadcsapatok

Szabadcsapatok (niekedy označované aj ako Szabadság csoport, po slovensky „Slobodné oddiely“, resp. „Oslobodzovacie oddiely“) boli maďarské polovojenské jednotky aktívne v rokoch 1938 a 1939 vytvorené za účelom destabilizácie situácie na česko-slovenskom pohraničí pomocou ozbrojených vpádov na územie ČSR, sabotáží a diverzie.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Szabadcsapatok · Pozrieť viac »

Vásárosnamény

Vásárosnamény je mesto v Maďarsku v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe v obvode Vásárosnaményi.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a Vásárosnamény · Pozrieť viac »

13. október

Žiadny popis.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a 13. október · Pozrieť viac »

14. október

* Svetový deň normalizácie.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a 14. október · Pozrieť viac »

1938

Žiadny popis.

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a 1938 · Pozrieť viac »

30. september

* Medzinárodný týždeň nepočujúcich (od 24. 9. do 30. 9.).

Nový!!: Prepadnutie železničnej stanice Pribeník a 30. september · Pozrieť viac »

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »