Rýchlejšie ako prehliadači!
35 vzťahy: Americká občianska vojna, Čierne more, Balkánsky polostrov, Baltské more, Besarábia, Bulharsko, Camillo Benso, Druhé francúzske cisárstvo, Dunaj, Francúzsko, Grécko, Istanbul, Krym (polostrov), Moldavské kniežatstvo, Moldavsko, Osmanská ríša, Paríž, Prusko, Prvá svetová vojna, Rakúsko-Uhorsko, Roger Fenton, Rumunsko, Ruská ríša, Sardínske kráľovstvo, Sevastopoľ, Sinop, Spojené kráľovstvo, Tichý oceán, Valašsko (Rumunsko), Zákopová vojna, 16. august, 1853, 1854, 1856, 28. marec.
Americká občianska vojna
Americká občianska vojna bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá prepukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch. Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo. Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.
Nový!!: Krymská vojna a Americká občianska vojna · Pozrieť viac »
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Nový!!: Krymská vojna a Čierne more · Pozrieť viac »
Balkánsky polostrov
Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Nový!!: Krymská vojna a Balkánsky polostrov · Pozrieť viac »
Baltské more
Družicová snímka ''Baltského mora'' v marci Mapa ''Baltského mora'' Baltské more(staršie: Baltické more, hovorovo Baltik; po rusky Балтийское море - Baltijskoje more, po nemecky Ostsee, po dánsky Østersøen, po švédsky Östersjön, po poľsky Morze Bałtyckie, po fínsky Itämeri, po estónsky Läänemeri, po litovsky Baltijos jūra, po lotyšsky Baltijas jūra) je šelfové vnútrozemské more Atlantického oceánu, s ktorým ho spájajú prielivy Kattegat, Skagerrak a Severné more.
Nový!!: Krymská vojna a Baltské more · Pozrieť viac »
Besarábia
Mapa oblasti Besarábia. Besarábia (po ukrajinsky: Бесарабiя alebo Басарабiя, po rumunsky: Basarabia) je historická oblasť v dnešnom Moldavsku a na Ukrajine medzi Čiernym morom a riekami Prut, Dunaj a Dnester.
Nový!!: Krymská vojna a Besarábia · Pozrieť viac »
Bulharsko
Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.
Nový!!: Krymská vojna a Bulharsko · Pozrieť viac »
Camillo Benso
Camillo Benso alebo Camillo Benso, gróf z Cavouru (po taliansky Camillo Benso, conte di Cavour; * 10. august 1810, Turín, Taliansko - † 6. jún 1861, Turín) bol v rokoch 1852–1861 (s prestávkou) predseda vlády Sardínsko-piemonstského kráľovstva a v roku 1861 krátko prvý predseda vlády Talianska.
Nový!!: Krymská vojna a Camillo Benso · Pozrieť viac »
Druhé francúzske cisárstvo
Hôtel de Ville v Paríži dňa 2. decembra 1852 Druhé francúzske cisárstvo, oficiálne Francúzske cisárstvo bol režim Napoleona III. od roku 1852 do roku 1870 medzi druhou francúzskou republikou a treťou francúzskou republikou.
Nový!!: Krymská vojna a Druhé francúzske cisárstvo · Pozrieť viac »
Dunaj
Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.
Nový!!: Krymská vojna a Dunaj · Pozrieť viac »
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Nový!!: Krymská vojna a Francúzsko · Pozrieť viac »
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Nový!!: Krymská vojna a Grécko · Pozrieť viac »
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Nový!!: Krymská vojna a Istanbul · Pozrieť viac »
Krym (polostrov)
Krym (- Krym, - Krym) alebo Krymský polostrov je polostrov ležiaci na severnom pobreží Čierneho mora.
Nový!!: Krymská vojna a Krym (polostrov) · Pozrieť viac »
Moldavské kniežatstvo
reprodukcie štátneho znaku podľa cestovného pasu. 1855 Moldavské kniežatstvo (na mape vyznačené žlto). Súčasná hranica medzi Rumunskom a Moldavskom je vyznačená hrubou čiernou čiarou. Moldavské kniežatstvo alebo Moldavsko bol štát (a historický región) v 14. – 19.
Nový!!: Krymská vojna a Moldavské kniežatstvo · Pozrieť viac »
Moldavsko
Národnostné zloženie obyvateľstva Moldavska v roku 1989 Moldavsko (rum. Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (rum. Republica Moldova), je vnútrozemský štát vo východnej Európe.
Nový!!: Krymská vojna a Moldavsko · Pozrieť viac »
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Nový!!: Krymská vojna a Osmanská ríša · Pozrieť viac »
Paríž
Paríž je hlavné a najväčšie mesto Francúzska, s rozlohou 105 kilometrov štvorcových.
Nový!!: Krymská vojna a Paríž · Pozrieť viac »
Prusko
Prusko môže byť.
Nový!!: Krymská vojna a Prusko · Pozrieť viac »
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.
Nový!!: Krymská vojna a Prvá svetová vojna · Pozrieť viac »
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8. júna 1867 do 31. októbra 1918.
Nový!!: Krymská vojna a Rakúsko-Uhorsko · Pozrieť viac »
Roger Fenton
Roger Fenton (* 20. marec 1819, Rochdale, Spojené kráľovstvo† 8. august 1869, Potters Bar, Spojené kráľovstvo) bol pionier britskej fotografie, jeden z prvých vojnových fotožurnalistov.
Nový!!: Krymská vojna a Roger Fenton · Pozrieť viac »
Rumunsko
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Nový!!: Krymská vojna a Rumunsko · Pozrieť viac »
Ruská ríša
Ruská ríša alebo Ruské impérium (doslova: „Ruské cisárstvo“; pred reformou pravopisu) bol štátny útvar, resp.
Nový!!: Krymská vojna a Ruská ríša · Pozrieť viac »
Sardínske kráľovstvo
Sardínske kráľovstvo (do roku 1479 známe ako Sardínsko-korzické kráľovstvo; od roku 1848 známe ako Kráľovstvo Sardínia-Piemont) bolo v rokoch 1297/1479/1720 – 1861 kráľovstvo v dnešnom Taliansku, z ktorého vzniklo Talianske kráľovstvo, a tým aj dnešný taliansky štát.
Nový!!: Krymská vojna a Sardínske kráľovstvo · Pozrieť viac »
Sevastopoľ
Sevastopoľ (rus. aj ukr. Севастополь - Sevastopoľ,, Акъяр) je mesto a zároveň prístav nachádzajúci sa na polostrove Krym, pri pobreží Čierneho mora.
Nový!!: Krymská vojna a Sevastopoľ · Pozrieť viac »
Sinop
Pohľad na Sinop s pobrežím Čierneho mora. Sinop (predtým po grécky Σινώπη – prepis zo starogréčtiny Sinópé, prepis z novogréčtiny Sinopi), pre starovek po slovensky aj Sinópa, Sinopa, Sinope alebo nesprávne Sinopé, je prístavné mesto v dnešnom severnom Turecku na brehu Čierneho mora.
Nový!!: Krymská vojna a Sinop · Pozrieť viac »
Spojené kráľovstvo
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štandardizovaným názvom Veľká Británia a Severné Írsko, skrátene aj Spojené kráľovstvo alebo Veľká Británia alebo len Británia, je ostrovný štát pri severozápadnom pobreží kontinentálnej Európy.
Nový!!: Krymská vojna a Spojené kráľovstvo · Pozrieť viac »
Tichý oceán
Tichý oceán Tichý oceán (hovorovo Pacifik) je najväčší oceán Zeme.
Nový!!: Krymská vojna a Tichý oceán · Pozrieť viac »
Valašsko (Rumunsko)
Valašsko na juhu Rumunska (žlté) Valašsko (po rumunsky: Ţara Românească – „Rumunská krajina“ alebo Vlahia alebo Valahia) je názov historickej krajiny a kniežatstva (od stredoveku do 19. storočia) na území súčasného Rumunska.
Nový!!: Krymská vojna a Valašsko (Rumunsko) · Pozrieť viac »
Zákopová vojna
Britské zákopy počas prvej svetovej vojny. Zákopová vojna je forma vojny, v ktorej obe strany držia opevnené pozície, pričom bojové línie sú statické.
Nový!!: Krymská vojna a Zákopová vojna · Pozrieť viac »
16. august
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská vojna a 16. august · Pozrieť viac »
1853
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská vojna a 1853 · Pozrieť viac »
1854
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská vojna a 1854 · Pozrieť viac »
1856
Žiadny popis.
Nový!!: Krymská vojna a 1856 · Pozrieť viac »
28. marec
* Deň učiteľov na Slovensku (Svetový deň učiteľov je 5. októbra).
Nový!!: Krymská vojna a 28. marec · Pozrieť viac »
