Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Inštalovať
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Ašot I. (arménsky kráľ)

Index Ašot I. (arménsky kráľ)

Ašot I. Bagratuni (pred korunováciou ako „predsedajúce knieža“ Staroveké Arménske kráľovstvo zaniklo v roku 428, keď bol posledný kráľ Artašes III. Peržanmi zbavený vlády. Arméni odvtedy nemali kráľa, no uznávali vo svojom prostredí niektoré vplyvné kniežatá (či princov), ako prvých medzi sebou. Tieto osoby bývajú v zahraničnej historiografii nazývané ako „predsedajúce kniežatá“ (v slovenčine menej vhodne: „predsedajúci princovia“). Ašot V.; niekedy Ašut; * 9. storočie † 890, Gugark) bol arménsky kráľ v rokoch 884/885890, zakladateľ nezávislého arménskeho štátu a dynastie Bagratovcov.

21 vzťahy: Ašot, Ašot I. (kuropalat), Abbásovci, Academia (české vydavateľstvo), Alexandr Petrovič Každan, Anijské kráľovstvo, Arméni, Arménska apoštolská cirkev, Arménske kráľovstvo (starovek), Bagratovci, Byzantská ríša, Chalcedónsky koncil, Encyclopaedia Beliana, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, Fotios, Gruzínsko, Kaukaz (geografická oblasť), Oxford University Press, Veľké Arménsko, 890, 9. storočie.

Ašot

Ašot (niekedymožno z arabčinyAšut) je staré arménske a gruzínske mužské osobné meno.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Ašot · Pozrieť viac »

Ašot I. (kuropalat)

Svätý Ašot I. (alebo; * pred 786† 29. január 826/829/830, Doliskana) bol gruzínsky vojvodca (eristav) a vládca Tao-Klardžetsku, ktorému vládol ako vazal Byzantskej ríše s titulom kuropalat.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Ašot I. (kuropalat) · Pozrieť viac »

Abbásovci

Abbásovci boli druhá dynastia arabských kalifov.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Abbásovci · Pozrieť viac »

Academia (české vydavateľstvo)

Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Academia (české vydavateľstvo) · Pozrieť viac »

Alexandr Petrovič Každan

Alexandr Petrovič Každan (* 3. september 1922, Moskva† 29. máj 1997, Washington, D. C.) bol sovietsko/rusko-americký historik a byzantológ židovského pôvodu, zostavovateľ známeho odborného slovníka Oxford Dictionary of Byzantium.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Alexandr Petrovič Každan · Pozrieť viac »

Anijské kráľovstvo

Anijské kráľovstvo (skrátene: Ani; iné názvy: Arménske kráľovstvo, Karské kráľovstvo, skrátene: Kars; zriedkavejšie: Ani-širacké kráľovstvo, Šírácke kráľovstvo) bolo stredoveké arménske kráľovstvo existujúce v rokoch 885/886 až 1045 na území dnešného Arménska, južného Gruzínska, východného Turecka a západného Azerbajdžanu. Vládla v ňom dynastia Bagratovcov. Jeho zakladateľom bol Ašot I. Veľký. Mocenský vrchol dosiahlo kráľovstvo za vlád Ašota III., Smbata II. a najmä Gagika I. V roku 1045 ho obsadila Byzantská ríša.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Anijské kráľovstvo · Pozrieť viac »

Arméni

Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Arméni · Pozrieť viac »

Arménska apoštolská cirkev

Arménska apoštolská cirkev alebo arménska gregoriánska cirkev je jedna z autokefálnych orientálnych ortodoxných cirkví.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Arménska apoštolská cirkev · Pozrieť viac »

Arménske kráľovstvo (starovek)

Arménske kráľovstvo (iné názvy: Veľké ArménskoArménsko In:, Veľká Arménia) bol staroveký štátny útvar, monarchia na území juhozápadnej Ázie v oblasti Arménskej vysočiny.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Arménske kráľovstvo (starovek) · Pozrieť viac »

Bagratovci

Bagratovci bol šľachtický rod, ktorý časom vládol v Arménsku (8861045).

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Bagratovci · Pozrieť viac »

Byzantská ríša

Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Byzantská ríša · Pozrieť viac »

Chalcedónsky koncil

''Chalcedónsky koncil'' (Vasilij Ivanovič Surikov, 1876) Chalcedónsky koncil bol štvrtým ekumenickým koncilom v dejinách cirkvi.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Chalcedónsky koncil · Pozrieť viac »

Encyclopaedia Beliana

Encyclopaedia Beliana – prvých 5 zväzkov. Encyclopaedia Beliana (podtitul: slovenská všeobecná encyklopédia (v dvanástich zväzkoch)) je veľká slovenská všeobecná encyklopédia, pomenovaná podľa Mateja Bela, ktorá vychádza vo vydavateľstve Veda od roku 1999.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Encyclopaedia Beliana · Pozrieť viac »

Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied

Sídlo na Bradáčovej 7 v Bratislave Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied (do roku 1970 Encyklopedický kabinet Slovenskej akadémie vied; EnÚ SAV) je jeden z ústavov Slovenskej akadémie vied.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied · Pozrieť viac »

Fotios

Fotios (iné názvy: Fótios, Fócios, Fótios Veľký, Focius, Fotius; po grécky Φώτιος – Fótios, lat. Photius; * okolo 820, Konštantinopol – † 6. február 891 v arménskom Bordi) bol byzantský filozof, teológ, polyhistor, najväčší učenec 9.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Fotios · Pozrieť viac »

Gruzínsko

Gruzínsko (v slovenčine do roku 2000 dlhý tvar Gruzínska republika; po gruzínsky: საქართველო – transliterácia: Sakartvelo) je štát na rozhraní juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Gruzínsko · Pozrieť viac »

Kaukaz (geografická oblasť)

Entnolingvistická mapa dnešného Kaukazu - mapa CIA (po český) Kaukaz je označenie pre hornaté územie medzi Čiernym morom a Kaspickým morom v Rusku, Gruzínsku, Arménsku a Azerbajdžane spolu s priľahlými nížinami (440 tis. km2).

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Kaukaz (geografická oblasť) · Pozrieť viac »

Oxford University Press

Logo Oxford University Press v roku 1890. Budova vydavateľstva v Oxforde Oxford University Press je najväčšie univerzitné vydavateľstvo na svete.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Oxford University Press · Pozrieť viac »

Veľké Arménsko

Veľké Arménsko alebo Veľká Arménia môže byť.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a Veľké Arménsko · Pozrieť viac »

890

0890.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a 890 · Pozrieť viac »

9. storočie

9.

Nový!!: Ašot I. (arménsky kráľ) a 9. storočie · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Ašot I. Mec, Ašot V..

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »